Keď sa všetko spojí, je načase pokľaknúť a poďakovať sa.

                                                                                                  Elizabeth Gilbert

 

 

Život je ako polica na knihy. Tá moja netrpezlivo čaká, čo na ňu priložím.

Viem, že raz sa všetko spojí,  ja pokľaknem a „do police“

  priložím svoj román.

                                                                                                                                           Ivanka

 

O živote na Bali som sa prvý krát dozvedela trochu viac až z knihy Jedz, modli sa a miluj“. Pred desiatimi rokmi. Príbeh Liz je napísaný tak, ako by som ho písala sama o sebe. Rovnako ako ona, ani ja som nepociťovala nadšenie zo života na jednom mieste, so stereotypom nudných povinností. Bez jasného cieľa, ktorý by dával zmysel mojej duši. Jeho hľadanie chcelo čas, pokoru a pokoj na štúdium.

A kde? Na cestách …

 

Je neuveriteľné, koľko podobných príbehov žijeme.  Po prečítaní knihy, ktorá na ďalšie roky ovplyvnila moje myslenie a rozhodovanie,  som tak virtuálne a synchronicitne nadviazala priateľstvo s Liz.

 

Práve z tohto spojenia vyplynula moja veľká túžba ísť cvičiť a meditovať na Bali.

Keď som pred tromi rokmi konečne cestu plánovala, Indonézia zahlásila nepokojnú sopečnú činnosť. A tak vyhral New York. S jógou  v jeho najhlučnejšom centre a s bývaním za mohutnými dverami s výhľadom na rieku.

Bali muselo počkať.

 

Gunung Kawi

Džungľa pri Gunung Kawi

 

Presne po desiatich rokoch od prečítania knihy, 17 hodinách letu a po jednom prestupe v Taipei som konečne TU. Na mieste, o ktorom som si myslela, že je len vymyslenou romantickou lokáciou pre dokonalé vyvrcholenie príbehu knihy.

Rahajeng semeng Bali!

Dobrý deň, Bali!

Gunung Kawi

Gunung Kawi

 

Nič neočakávaj, iba sa nechaj unášať tým, čo vidíš…

Wow, len nechápavo pozerám na chaos okolo seba.

Nie, toto asi nebude ten opisovaný raj. Skútre sa na nás valia zo všetkých strán, sebavedomo zachovávajú plynulosť premávky, no to moje – cestovateľské, je v šoku. Uhýbam aj na zadnom sedadle taxíka.

Prvotné nadšenie strieda pocit sklamania. Na tento chaos som nebola pripravená. Odbočujeme z rušnej cesty na kopec a ja tajne dúfam v zázrak. Začínam mať totiž obavu aj o hotel, rezervovaný na poslednú chvíľu.

Bývanie je nádherné.

Hotel je postavený na kopci poloostrova Bukit s výhľadom do krajiny. Viac o hoteli si prečítajte čoskoro TU

Cítila som sa ako vo vlastnej vile s osobným služobníctvom. A to doslovne. V prvých dňoch nového roku sme boli jediní hostia. Zostali sme sedem dní.

Jimbaran

Jimbaran – na poloostrove Bukit s výhľadom na blízky Denpasar

 

Romantické pláže, beach kluby, menšie reštaurácie a dychberúce výhľady na more. Pre golfistov nádherné greeny, pre surferov vysnívané vlny. Pre mňa každodenný stres na cestách, kombinovaný s pokojnou a tichou atmosférou hotela. Všadeprítomné rodinné chrámy a vonné tyčinky pri vchodoch. A raňajší budíček od všetkých jimbaranských kohútov. Taký bol poloostrov Bukit.

 

Karma Beach

Karma Beach

 

 

Chcela som Bali, očakávala pokoj – no dostala som niečo viac. Balijčanov

Pokojných, usmievavých, ako keby stres nikdy nezažili. Mala som pocit, že sú absolútne vyrovnaní. Tak iní, ako sme my, že som sa za seba, sama v sebe, hanbila.

Sú na Bali šťastní. A vďační. Za všetko. Modlia sa, vzdávajú úctu svojim božstvám, veria v posvätnosť rodiny. Určite nie všetko je rozprávkové, no to, čo stojí za nasledovanie, to je ich pokoj a zmierenie. Je jasné, že podnebie, úrodná pôda a ich náboženstvo tvoria základné ingrediencie balijského šťastia. 

 

 

Bali je raritou svojím náboženstvom. Ako jediné miesto na svete praktizuje vlastnú formu hinduizmu – animizmus.

Balijčania veria, že všetko okolo nás má dušu. To je aj dôvod, prečo je vraj tento ostrov čistejší a udržiavanejší, ako iné miesta v Indonézii. Obyčajní ľudia žijú skromne, bez tlaku kúpiť si najnovší model čohokoľvek.

 

Magický západ slnka na Pererenan beach

 

V prvé dni si moju pohodu užívam pri raňajšej káve a indonézskej kuchyni. Jej základom je ryža. To ona udáva rytmus, akým sa tu žije. Kedy ju vysejú, kedy presádzajú, kedy potrebuje vodu, kedy už nie, kedy dozrieva a kedy je potrebné ochrániť každé zrnko pred útokmi vtákov.

Život každého Balijčana je spojený s ryžovým políčkom. Každá rodina určite nejaké vlastní. Tie najkrajšie políčka som videla v kopcoch, v nádherných tvaroch poschodovej torty.

 

ryžové polia pri chráme Gunung Kawi

 

Túžila som vidieť tento svet, jazdiť s vetrom vo vlasoch a topiť sa v najzelenšej farbe, akú moje oko kedy videlo.

A tak v požičanom aute spoznávame. Krajinou sa vlnia úzke asfaltové i poľné cesty, lemované jednoduchými domami a spoza vysokých kamenných plotov vykúkajú vežičky domácich svätýň. Som uchvátená množstvom prekrásnych, ručne robených bytových doplnkov. Popri cestách sú ich plné obchody.

 

Kokosové orechy sa menia na dekoratívne umenie.

 

JEDZ

Malé rodinné reštaurácie ponúkajú výborné jedlo – typický denný balijský jedálniček – za pár drobných. Zabalia vám domov aj polievku. Do igelitového vrecúška. Prvé dni som bola v tom, že si niekde kupujú akvarijné rybičky. Potom mi došlo, že si v tých vrecúškach nesú domov aj niekoľko porcií polievky. Mnohí doma vôbec nevaria. Jedlo je tu veľmi lacné a výber naozaj bohatý.

 

 

Domovy obyčajných Balijčanov sú skromné

Jednoduchá koncepcia, otvorený priestor. Však tu nemrzne ani nesneží. Iba prší. A keď zaprší, tak sa dá po cestách aj plávať. V jeden večer sme “doplávali” do reštaurácie, ktorú si tu postavili manželia z Čiech. A keby ste predpokladali, že vnútri bude sucho, tak nebolo. Lebo aj keď my v Európe vieme, ako na dážď,  tak tú strechu určite robili “po balijsky”.

 

V pozadí sopka Gunung Agung

 

Za príjemnú klímu a úrodnú pôdu vďačia Balijčania posvätnej sopke Gunung Agung. V nej, podľa ich viery, sídli najvyššie balijské božstvo. Je najvyššou horou a orientačným bodom ostrova. Podľa Balijčanov od sopky, aj napriek erupciám, prichádzajú dobré energie – výdatné dažde a úrodná pôda. No od mora zlé – kolonizátori, nové náboženstvá a zlí ľudia.

Vôbec sa nečudujem, že sú tu ľudia takí pokojní. My máme tých „sopiek“ aj s erupciami oveľa viac. Asi preto sem chodíme meditovať. 🙂

 

zelený vanilkový lusk

zelený vanilkový lusk

 

Bali – to sú aj sem tam útočné opice, vymeditované kravy, potulní, ako keby nadrogovaní psi, dekoratívne a vždy hladné koi kapre, nepríjemné komáre, pavúky veľkosti detskej dlane a vo vysokej tráve ukryté plazy. A zvuky gekónov, ktorí tu prirodzene prebývajú v každom príbytku. Aj v tom hotelovom. Ich typický hlasný prejav bol po celý čas súčasťou mojich  snov.

 

 

Cibetková káva

No a samozrejme rôznymi koreninami prevoňaná príroda. Vo vreckách nosím klinčeky, ktoré som si sama odtrhla, obdivujem červené kvety zázvoru a kávu si miešam škoricovým drievkom. Je takto balijsky božská. Skúste to.

Po prvýkrát ochutnávam aj tú cibetkovú. Milé malé zvieratká, cibetky, kávové zrnká milujú. A tak sa po prechode ich tráviacim traktom zrná kávy upražia, pomelú a je na svete káva, ktorá je lahodne jemná.

 

ochutnávka cibetkovej kávy

 

A koho napadlo vyberať z trusu cibetiek neporušené kávové zrnká?

Keď Holanďania v 19.storočí začali v Indonézii pestovať kávu, domorodcom bolo prísne zakázané zbierať ju pre vlastnú potrebu. A keďže videli, ako malému zvieratku, cibetke palmovej, červené kávové plody veľmi chutia a neporušené surové zrnká sa nachádzajú v ich truse, začali trus cibetiek prehľadávať a zľahka natrávené kávové zrná doma pražiť.

 

A na čo som sa nechávala namotať?

 

Rambutan – sladkokyslé ovocie

 

Bali – to je jedlo. Najfarebnejšie raňajky v La Brisa Canguu a v blízkych malých reštauráciách, najneuveriteľnejšie ovocie, ponúkané popri cestách, najlepšie pečené kura, ktoré isto vyzobkalo kvalitné zrnká a má prvé miesto mojej „kvalitná pipinka“ stupnice, najlepšia domáca slepačia polievka z malilinkého bistra pod stromami balijskej džungle – pri Green School.

 

Výborné a chutné.

Zamilovala som sa do zelených palaciniek plnených sladkým kokosom v reštaurácii Yessss v Pererenan, ochutnala najlepšiu exotická balijskú Margaritu – Tamarind & Turmeric Margarita v reštaurácii Chandi v Seminyaku, najštipľavejšie jedlo v spirituálnom Ubude v reštaurácii Nomad, využila najlacnejšiu donáška v cene 9eur, z ktorej sa prejedli štyria ľudia a v požičanej kuchyni v dočasnom balijskom dome sama pripravila chrumkavý asparagus posypaný balijskou morskou soľou.

 

Dragonfruit farby ohnivej cvikle, mesiačiky mangosteenu a hadie ovocie – salak.

 

Dostal ma dragonfruit farby krvácajúcej cvikle, ktorý chutí ako kiwi líznuté hruškou, malé sladké banány s kôstkami, z ktorých som takmer prišla o zub, čerstvé sladké kokosové mlieko, ktoré nám ponúkli  domorodci na kopci nad Ubudom aj lahodné cibetková káva, ktorú som ochutnala priamo na farme. No a ten najlepší záver všetkých chutí ma čakal v POD Factory. Práve tu totiž z domácich balijských kakaovníkových plodov vyrábajú tu najlepšiu čokoládu.

 

príjemná zastávka v POD factory – malej továrni na výrobu veľkej balijskej značky čokolády POD

 

Je úžasné vidieť, ak kakaové bôby neopúšťajú Bali, ale podnikavci prichádzajú na ostrov za nimi. A postavia malú kakaovú továrničku a všetkým ukážu, ako tie lahodné tabuľky čokolády vznikajú. Mäta, medovka, chilli, kokos, škorica, ovocie, kvety, káva, zrnká morskej soli či rôzne oriešky. To všetko vie byť v čokoláde. Totálna závislosť.

Ochutnáš aj Babi Guling?

Nie, nejedla som najobľúbenejšie jedlo Balijčanov. Babi Guling, malé pečené prasiatko je typickým ostrovným jedlom. Ponúkajú ho na mnohých miestach. No tuto sa moje telo spojilo so svedomím a balijskú špecialitu som neochutnala. A ani Ayam satay – kuracie mäsko v marináde napichnuté na paličke, s pikantnou arašidovou omáčkou. Na to som mierne alergická.

 

Zato raňajky, ktoré sme si dopriali po hodine jógy v krásnom jogovom rezorte Udara Bali ostali v mojej pamäti dodnes. Aj tej chuťovej. Upečený chlieb s krémovým avokádom, zeleninou a malým vajíčkom a za tým farebná smoothie miska s ovocím. Mńam. Jedlo na Bali je neuveriteľne chutné a inšpirujúce.

 

Plážový klub La Brisa v Canguu – miesto na príjemné raňajky i sledovanie západu slnka s výhľadom na najkrajších surferov a vlny oceánu:-).

 

Fotogenická cigánska reštaurácia na pláži – La Laguna Bali

 

Architektúra? Iná je na vidieku a iná v mestách.

Balijský vidiek, to sú oplotené domčeky a každý z nich má svoj  domáci chrám. Balijčania sa o svoj ostrov totiž delia s nadprirodzenými bytosťami. Denne im pripravujú potravu v podobe misiek z palmových listov s ovocím, kvetmi, jedlom a vonnými tyčinkami. Pred každým vstupom do domu, chrámu, obchodu či reštaurácie nájdete aj potravu pre bohov.

 

Ryžové políčka

 

V hlavnom meste Denpasar je v architektúre vidieť svedectvo silnej koloniálnej éry. Množstvo krásnych domov s nádhernými záhradami je postavené v honosnom koloniálnom duchu.

Veľké monumentálne sochy sa objavovali počas našich presunov nečakane. A boli fascinujúce. Najnovší prírastok je na polostrove Bukit s 5. najvyššou sochou na svete Garuda Wisnu Kencana.

Domy Balijčanov však nesmú byť vyššie ako kokosová palma. 🙂

 

Green school Johna Hardyho postavená v džungli

 

A potom je tu architektúra, ktorá rešpektuje prírodné zákony. Stavia na princípoch sakrálnej geometrie.

Snom Johna Hardyho bolo postaviť na Bali školu. Z domáceho stavebnému materiálu – bambusu v otvorenom koncepte bez okien, stojí dnes v balijskej džungli jedna z najuznávanejších Zelených škôl na svete. Viac už čoskoro nájdete tuto.

 

Atmosféra

 

Canguu beach

 

Každá oblasť má svoje špecifiká, vlastnú atmosféru. Iná je na pobreží, v turistami vyhľadávaných miestach s množstvom barov a reštaurácií, a iná je v dedinkách v lone krásnej krajiny, kde sa aj očista tela robí v spoločnej kúpeľni pri rieke.

A tu, v požičanom čase i priestore, pri burácajúcom oceáne, dýcham konečne aj ja podľa princípov jogy. Toto nie je New York, toto je Bali. Divoké a naturálne, pokojné a priateľské. S čerstvým avokádom nad hlavou, banánmi za oknami a vôňou tyčiniek vo farebných miskách pripravených pre bohov.

Najfarebnejšie jedlo i najsmradľavejšie repelenty, ktoré aj tak nepomáhajú. Aj toto je Bali:-).

 

Udara yoga s výhľadom na oceán

 

MODLI SA

Hrdo mu kraľuje spirituálne centrum ostrova – mesto Ubud.

Predstavovala som si ho ako pokojné mestečko s galériami, centrami jogy a s tradičnými terapiami. Ako v knihe.

 

Chrám Saraswati – bývalé sídlo kráľovskej rodiny – Hneď vedľa je Lotus Café – sedíte pri kávičke s výhľadom na lotosové kvety

 

No dnes je plný návštevníkov z celého sveta. Kto sú všetci tí ľudia, ktorí tu posedávajú v tieni kaviarničiek pri zdravých raňajkách, či pri pohári chladeného balijského piva?

Mnohí z nich sú freelanceri, ktorí tu môžu využiť pohodlie jedného z desiatich svetovo najlepších coworkingových centier. Škoda, že som o ňom nevedela skôr. Toto sú tie miesta, kde sa stretávajú kreatívci, umelci a vôbec tí, ktorí vedia, čo chcú a volia prácu spojenú s cestovaním a spoznávaním.

 

V uliciach Ubudu je množstvo reštaurácií

 

Ubud je studnicou inšpirácií. Ak ju hľadáte, viete, kam ísť.

 

Pre mňa bol veľkou inšpiráciou hotel. Iný, ako ten na poloostrove Bukit. Bol  na okraji balijskej džungle a zároveň v tesnej blízkosti hlavnej ubudskej tepny s množstvom reštaurácií a malých obchodov.  V hoteli, pozostávajúcom zo samostatných kamenných domov  nás čakala pokojná a tichá atmosféra s krásnou záhradou a malými jazierkami. Viac o hoteli si prečítajte tuto.

 

Ubud – v hotelovej záhrade na okraji džungle

 

Ja, dizajnérka a cestovateľka s vášňou mapovať kvalitu v hoteloch a s ambíciou “vidieť do kuchyne všetkého” – som bola na mieste, ktorému som mohla vytknúť jediné. Komárov. Ale ak ste v meste, ktoré je v balijskej džungli, tak bez komárov to nejde. Ani bez hadov.

Je úžasné stáť na veľkej terase a počúvať večerné zvuky prichádzajúce z blízkej džungle. A určite by mi bolo ľúto, ak by som do tej džungle nevbehla. Na konci záhrady bola prekrásna kamenná brána a za ňou, pod korunami obrovských stromov – hučiaca rieka.

 

Obetný dar pre bohov pripravujú ženy aj niekoľkokrát za deň. Nájdete ich na každom kroku. Niektorí si ich pripevňujú aj na autá a motorky, dávajú ich na stred križovatiek i k vodopádom – aby nakŕmili bohov, ktorí chránia cesty, nebezpečné miesta, chrámy i domovy.

 

Obula som si terénne topánky a zobrala so sebou pre istotu aj sprievod. V šľapkách… Moje terénne Mamutky sa hadov nebáli, pre “šľapky” bol však výstup cez lúku s vysokou trávou poriadny adrenalín.

Na kopci nás čakala odmena. Domorodci s kokosmi s mliekom a slamkou a nádherné pohľady na ryžové polia. Toto mali na svedomí určite naši anjeli. Dostali sme sa cez lúku na jednu z najkrajších peších trás s množstvom krásnych výhľadov – Campuhan Ridge Walk.

 

Ubud je nádherne farebný a spirituálny

 

Ubud – dvere do Kráľovského paláca

 

 

Som v Ubude a necítim sa dobre?

Objednala som si vodu s ľadom, no pohár v ruke ledva udržím. Začala som vidieť dvojmo. Zľakla som sa. Vybrala som z pohára kocky ľadu a ovlažila si nimi tvár. A krk.

Tak veľmi som bola zvedavá na Kráľovský palác. A ja sa vždy musím dotknúť toho, čo vidím. No a asi som nemala. Predsa len, boli to sochy démonov, ochrancov paláca.

 

„Ochrancovia detí“ v Green school

 

 

Biela i čierna mágia – prirodzená súčasť Bali

Amulety a vonné tyčinky predávajú v Ubude naozaj na každom rohu. Moja narušená aura sa postupne spamätala. Ale ak by to nepomohlo, určite by som vyhľadala nejakého “Ketuta”.

Ubud je spirituálnym centrom ostrova s množstvom liečiteľov. Ja som vyskúšala tradičné balijské masáže. Bolo to celkom fajn, ale ako sa uvoľniť, keď okolo veselo pobehovali jašteričky a z neexistujúceho okna dovnútra lietali komáre?

 

pokoj v Ubude

 

Do Ubudu sa chodí aj za jogou. Alebo len tak, uvoľniť sa zo zovretí a nájsť svoj vnútorný pokoj. Aj posedávaním v baroch a reštauráciách, či na rôznych workshopoch. Alebo ako ja, s foťákom v ruke.

 

Bali –  vymodlený ostrov

V chrámovom komplexe Tanah Lot

 

Balijčania žijú na cestách. My ostatní sme šťastní, keď to na tých balijských prežijeme.

Premávka na cestách je preplnená a odhadnúť čas presunu autom, hoci aj na krátke vzdialenosti, bolo často v rovine veštby.

Balijčania však nestresujú, väčšinou sa usmievajú a po kolízii pokračujú v ceste. O ťažkých či smrteľných nehodách turistov taktne mlčia. A keďže som si zopár príbehov vypočula, viem, že aj k nehodám pristupujú dosť ľahostajne. Vraj tu platí pravidlo, čím skôr z miesta nehody utiecť. A tváriť sa, že sa vlastne nič nestalo.

 

Domorodci v kopcoch balijskej džungle.

 

Na skútroch tu vidíte kadečo.

Na jednom sedia aj celé rodiny, klietky s hydinou, koše s úrodou a samozrejme aj objemný stavebný materiál. A pokuty? Tak tie sa tu za nadmerný a nebezpečne upevnený náklad či novorodenca za volantom nedávajú. Zato si však od nás vypýtali pokutu za cez deň zapnuté svetlá na požičanej Toyote.

 

No a keď si myslíte, že vás už na ceste nič neprekvapí, tak vám z ryžového poľa – sebavedomo, rovno pod kolesá – vbehne deduško na staručkom bicykli, aj s kosákom za opaskom. Ako keby bolo nad slnko jasné, že on je tu naveky.

 

Balijský ryžový dedko s kosou

 

Veľmi milého a sčítaného deduška, s typickým slameným klobúkom na hlave, sme stretli v kopcoch nad Ubudom. S nohami v blate a s veľkou trpezlivosťou k rastlinkám ryže, denne opatruje to svoje zelené políčko.

Hneď ho zaujímalo, odkiaľ že tie krásne cestovateľky sú:-).  – „Slovensko? Iste, viem, to je Československo“… 😊.

 

Potrava pre bohov pri ceste. Ryžové polia majú až neskutočne zelenú farbu.

 

Boli sme zaradené. V mriežke života má každý Balijec svoje miesto. Odniekiaľ prichádza a niekam smeruje. Niekam patrí. Rodina je na Bali základ. Bez rodiny ste nikto. Aj ryžka má predsa svoj klas.

WAYAN, MADE, NYOMAN, KETUT

 

 

Deťom sa tu dávajú iba 4 mená. Znamenajú Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý. Ak ich je viac, opakujú sa. A ako ich medzi sebou rozlišujú? Prezývkami:-).

 

V prvé dni som si myslela, že prísť na Bali bol omyl. Že som mala prehnané očakávania.  No čaro tohto ostrova je ukotvené v jeho duši.

 

 

Balijčania žijú svoj život tesne spätí s množstvom náboženských obradov. Majú svoje posvätné miesta, rituály, slávnosti i mágiu. Okrem bohov tu uctievajú aj dobrých duchov, zlých démonov a duchov svojich predkov. Náboženstvo je pre Balijčanov na úplne prvom mieste. Za ním je všetko ostatné. Aj práca.

 

Bolo však úžasné vidieť, ako sú Balijčania so svojimi tradíciami tesne spätí. Bola som svedkom jednej úžasnej nedele, kedy západ slnka na Pererenan beach sledovali celé rodiny.  Nič luxusné, žiadne drahé miesta v baroch… Iba piesok, červené nebo, burácajúce vlny a večer v modlitbách.

 

Večer na Pererenan beach

 

Aj keď na Bali žijú najpokojnejší ľudia, akých som kedy stretla, recept na vlastný pokoj si v sebe musí nájsť každý sám. 

Chce to vlastné rituály. Činnosti, ktoré máme radi a vďaka ktorým každé ráno nielen vstaneme, ale aj vykročíme.

 

Posolstvo z Bali

Bali mi ponúklo iný svet. Lenže na ten pokojný balijský útočí náš západný. A tak veľmi by som si priala, aby to tak nebolo. Aby neboli supermarkety, hotelové komplexy, veľké autá, plasty v džungli a na plážach. Ale to asi nejde. A je to škoda.

 

pokojná atmosféra na juhovýchodných plážach

 

Veľa ľudí z toho nášho, západného sveta tu zostane natrvalo. Surferi, ktorým učarovali veľké vlny pri pobreží, majitelia reštaurácií i domov k prenájmu a všetci tí, ktorým je jedno, v ktorej časti sveta otvoria svoje notebooky a pracujú. No mám pocit, že ten náš svet mení ten ostrovný k horšiemu. Tak rada by som sa mýlila.

Lapar  – v indonézštine hladný 🙂

Lízla som si za mesiac pobytu aspoň malý kúsok z balijských chutí. No som hladná spoznať viac. Určite sa sem ešte vrátim. To už ale budem sedieť na skútri aj ja a usmievať sa na vystresované tváre za oknami taxíkov. Verím, že dovtedy sa z tohto, západným svetom nahryznutého raja, veľa nestratí.

A možno jedna vec by mohla – množstvo plastov a iných odpadov, s ktorými si tento ostrov sám neporadí. Verím, že to zvládne mladá generácia „zelených detí“ z Green school, ktorých projekty na záchranu životného prostredia vyhrávajú na študentských konferenciách po celom svete.

 

 

MILUJ

A posolstvo pre mňa? A možno aj pre vás. 🙂

Balijsky farebne zdravo jesť, meditovať a cvičiť každé ráno, nájsť pokoj v tichu a čas do toho ticha vojsť. Vtedy sa “nestratíme”.

Vyčistiť minulosť pre budúcnosť. A žiť prítomnosťou. Milovať :-).

Jednoducho povedané – Cestujte a spoznávajte. Ľudí i seba. Iné kultúry, náboženstvá, iný životný rytmus.

Nič lepšie pre pokoj v duši nepoznám. 😊

 

 

Poďakovanie: moje veľké objatie a poďakovanie patrí Marcelke.

Lebo:

  • na moju otázku, kedy by bolo najlepšie prísť na Bali, odpovedala „teraz!“  – JANUÁR vám odporúčam aj ja:-)
  • za jej čarovný priestor, v ktorom sa pri rannej toalete pozeráte na banány a zaspávate v posteli s nebesami, ako princezná.

 

V rubrike OPEN DOOR by Ivanka nájdete rozhovor s Marcelkou:-)

INTERVIEW – Slovenka, ktorá si postavila dom snov na Bali

 

Pri cestovaní opeknievam :-). Postupne rozuzľujem samú seba aj vďaka novonadobudnutým priateľstvám.