Pokojne som si rozopla vetrovku. Otvorila som kufor auta a počkala, pokiaľ sa jeho lordstvo, pes Genius, prestane tváriť, že sa ho návrat domov netýka. Naskočil.

Bol piatok večer a mali sme za sebou takmer 3 km rýchlej chôdze vo veľkom prímestskom parku.

O pár minút som už zaparkovala na úplne prázdnom parkovisku pri menšom obchode. Z mne nejasného dôvodu – rovno pod tabuľkou Reservé. Chybu som si však uvedomila úplne jasne. Už-už som to chcela napraviť, no zazmätkovala som. Však som predsa ihneď späť, kúpim len časopisy pre deti.

Reservé

Bolo to naozaj rýchle. Vrátila som sa, nasadla do auta, zapla si pás a ešte krátko odpovedala na práve doručenú sms. Odložila som mobil a naštartovala. Hops, asi neodídem. Pokiaľ som totiž odpisovala na správu, zastavilo za mnou biele auto. Okamžite mi dochádza, že stojím na mieste jeho majiteľa.

Tak ona si tu sedí v aute!!! zjavila sa pri mne veľká, kučeravá hlava ženy. Myslela tým, samozrejme, mňa. Otvorím dvere a idem sa s pokorou ospravedlniť. No – nestihla som to. Pustili sa do mňa dvaja “šakali”. Raz kričal jeden a vzápätí druhý. Iba som stála a celú situáciu v tichosti sledovala. Ako snežienka, ktorá sa rozhodla hľadať lásku na bojovom území.

„Prepáčte, ale nekričte na mňa.“ bránila som sa pokojne.

„Naozaj si myslíte, že toto je to najhoršie, čo sa vám mohlo prihodiť?“ nechápala som.

 

Aká je šanca, že upokojíme našu krajinu, keď je v ľuďoch toľko nervóznych emócií?

Postarší pán bol však poriadne naštartovaný. Ako on k tomu príde, že si nejaká „ja“ na drzovku zaparkujem na jeho predplatené miesto? A že už toho má plné zuby a na moje argumenty mi kašle.

Alebo mi dáte dvadsať eur za stierač ako bolestné a ja vás pustím, alebo zavolám policajtov a máte to za päťdesiat zaperlil. To už sa zháčil aj mladý pár, čo prechádzal okolo. Boli zvedaví na moju voľbu. 🙂

„Veľmi ma to mrzí“ vravím. „Ja vás plne chápem, samozrejme máte na svoje miesto nárok. Nevidím však dôvod, aby ste na mňa takto nemiestne kričali. Určite by bolo lepšie vyriešiť to v kľude.“

Ja nekričím zakričal. No v tej chvíli mu asi doklaplo, že mám pravdu. Ospravedlnil sa. Na jeho ponuku v duchu „daj dvacku a dám pokoj“ som však nereagovala.

“Ak teda chcete zavolať policajtov, tak ja na nich počkám. A zaplatím aj pokutu” – odpovedala som mu pokojne.

Nasadla som do auta. Po chvíli pobehovania s mobilom v ruke si to však rozmyslel a cestu mi uvoľnil. Ďakujem –  naznačila som hlavou cez zatvorené okno. Mala som pocit, že ospravedlňovania bolo tak akurát, a tak som vycúvala a odišla. 

Ľudia, ktorí majú radi seba, neurážajú seba, ani ostatných…

– píše v knihe Miluj svoj život Louise Hayová. Mám sa rada. Vážim si dlhú cestu, ktorou som si prešla k vlastnému vnútornému poznaniu. A k pokoju. Snažím sa zachovať si ho aj v situáciách, kedy sa na mňa vrhá svorka vlkov. 🙂

Vedeli by ste si predstaviť, čo by sa mohlo stať, keby viac ako sedem miliárd ľudí stratilo kontrolu nad svojimi emóciami?

Neakceptovanie názorov iných, presvedčenie o vlastnej pravde, neústupčivosť, pýcha. Vždy v nás budú existovať kvety i odpad. Pokrivené vnímanie reality nás však oberá o energiu.

Chcem poukázať na to, aká potrebná je v tejto dobe pravá láska. Ako prepotrebné je nedať sa vláčiť vlastnými, ani cudzími emóciami. Ako si udržať svoju hodnotu. Chcem byť láskavým a múdrym človekom, alebo človekom plným hnevu a nepochopenia?

Manifestujeme túžbu po zmene, no až príliš často nie sme ochotní zmeniť ani samých seba.

Pokúsme sa o to. Zanechajme zatrpknutosť a otvorme svoje srdce. Pochopme inakosť a neubližujme. Ani sebe. Iba tak dokážeme umlčať nepriateľa. A ním môže byť človek, situácia i vlastné ego.:-)

 

Voľba

Premýšľajme. Zvoľme si svoju vlastnú cestu. A na nej ľudí, ktorí nás po nej prevedú. Bez zbytočných emócií, zato s pochopením, láskavo, bezpečne a oddane. A ak si budeme istí sami sebou, začneme poctivo meniť aj veci okolo nás.

Koniec mudrovania, držím nám palce. 🙂

S láskou Ivanka

 

 

P.S. Ešte by to chcelo poďakovať sa neznámemu pánovi, ktorý si nakoniec svoje divoké emócie, vyburcované mojim neuváženým krokom, ukľudnil. Dal mi nádej, že to predsa len dáme. 🙂

 

Prečo “Piatok v mojej hlave?” Čítajte viac:-)

Radi komentujete? Ja vaše komentáre milujem…