Intenzívne sa v online svete pohybujem iba zopár mesiacov. Rozhodla som sa ísť smerom, ktorému som dlho nedôverovala. Došlo mi, že inej cesty niet. Že online je celý svet. Že naše životy je ťažké nechať v utajení. Samozrejme, že sa to dá, ale už to nie je to, čo v minulosti. Už sme si vybudovali závislosť. Rozbehli biznis.

Vrátila som sa na facebook. Po rokoch. Potom prišiel Instagram a nakoniec nový blog. A hneď v závese kurz online marketingu. Začala som si viac všímať, ako sa otvárame svetu – my ženy. Čo chceme a sme ochotné o sebe povedať. Kde je naša pomyselná klapka, mantinely.

 

Som otvorená novým možnostiam. Takmer vo všetkom. Online svet je obrovská príležitosť.

Prekvapuje ma však, čo všetko v tom veľkom virtuálnom vesmíre zdieľame. Často súkromie, ktoré nie je iba naše vlastné. Sú v tom ďalší ľudia. Mnohé z nás by potrebovali vlastné GDPR. Pravidlá, ktoré by nás uchránili pred nami samými a pred slovami, ktoré nepremyslene púšťame do sveta  v obavách o seba a svoje “istoty”.

Mediálne známy. To je dnes každý, kto má status niekde na sociálnej sieti. Poskytli sme naše životy virtuálnej duši. A keď príde problém, zdá sa, že je jednoduchšie poslať otázku, či zatrpknutosť, do sveta.

Pýtam sa – PREČO?

Keď mi bolo najťažšie, zbalila som sa na cestu a  bola sama so sebou. Alebo som si kúpila ďalšiu knihu, s cieľom pochopiť svoje obavy. Schovala som sa do seba. Čítala a tvorila. A že tých motivačno-psychologických bestsellerov mám za tie roky dosť :-).

Som prekvapená, a poviem to rovno – doslova šokovaná, koľko šikovných a sčítaných blogeriek v tomto segmente píše a podniká. Sú to ženy, ktoré majú ambíciu svojimi skúsenosťami pomáhať ostatným ženám. A keď sa dozviem, v akom sú veku, nestačím sa diviť. Tak mladé a tak rozumné? Wow – vravím si, prichádza skvelá doba. Ženy si konečne veria, plnia si svoje sny…

A potom to príde.

Žena s veľkými ambíciami, skvelým a zaujímavým povolaním, s fungujúcim rodinným zázemím. Žena, ktorá učí iné ženy byť úspešnými.  Jeden jej status na sociálnej sieti a mením názor. Prečo? Budujeme si profil a potom necháme, aby nami lomcovali emócie, ktoré ho jedným šmahom zničia? A zničia aj pozíciu, na ktorej pracujeme mesiace či roky?

V tomto konkrétnom príbehu vstúpil do deja muž. Teda vlastne žena, ktorá tohto muža ambicióznej žene uchmatla. Žena, ktorá spôsobila, že sa emócie úspešnej, veselej, silnej a rozhľadenej ženy vymkli kontrole.

Pochopiteľne, jej príbeh bol napadnutý. A ona sa bráni. Je smutná a sklamaná. A možno ju aj napadne ľahnúť si s knihou v ruke do postele a konečne si v tej hlave a možno aj v srdci upratať. No súčasne ju jej druhé JA nabáda hodiť problém do virtuálnej duše. A čakať na reakcie.

Na pochopenie a možno odsúdenie konania toho druhého. Ona uverila svojej jedinečnosti. Lenže ona je aj tou, ktorá musí ešte veľa vecí pochopiť. A ja viem, že sa to dá iba cestou vlastného vývoja. Bez medializovania, bez podpory zvonku. Krok za krokom k svojmu skutočne pravdivému a silnému JA. Nie k tomu vymyslenému. To neobstálo v skúške správnosti.

Držím nám všetkým palce. Svet okolo nás núti zabojovať. Ak ale pochopíme svoju pozíciu, ak si budeme isté svojím životným postojom a poslaním, nebude dôvod bojovať. Nebude dôvod k strachu či zahnaniu do kúta. Bude iba presvedčenie o vlastnej jedinečnosti a dôležitosti v príbehu, ktorý žijeme.

Som zástanca budovania si vlastnej cesty. Každý sme tu totiž sám za seba. A ak mám plniť potreby kohokoľvek z mojich blízkych, musím v prvom rade naplniť tie vlastné. S láskavou pomocou tých, ktorí ma skutočne poznajú.