S Evkou Krčmárikovou sa poznám zopár rokov. Je expertom na stavebnú biológiu, venuje sa geomantii, zakladá krásne záhrady na princípe feng suej, maľuje, školí, radí v oblasti firemnej kultúry a robí prednášky.  V jej zrekonštruovanom domčeku som sa ocitla nedávno. Nie náhodou. Zaujímalo ma, ako  odráža Evkinu osobnosť.

Strávili sme pokojný večer v príjemnom rozhovore a zaspávala som v tichu tradične zariadenej „prednej izby“. Uvedomila som si, že nás spája  rovnaká vášeň. Vášeň pre detail. Naše rozhovory sú vždy dlhé. Čas plynie a z raňajok sa kontinuálne stane obed. Aby ste mali z nášho rozhovoru príjemný pocit aj vy, rozhodla som sa tak trochu filmovo pre PART 1 a PART 2.

Evka – PART 1

Nádherne si zrekonštruovala viac ako storočný vidiecky dom. Som unesená jeho atmosférou. Viem, koľko úsilia ťa to stálo. Prečo si do toho išla?  

Učarovalo mi to miesto. Dom bol na pozemku, ktorý nemá ideálny tvar, ale vo vnútri na tráme bol starý slovanský symbol – svarga. To som vzala ako znamenie, že ho mám kúpiť a revitalizovať. Veľa ma naučil, máme sa radi.

Čo je svarga?  

Je to symbol sakrálnej geometrie, a síce kruh, do ktorého sa v rozmere jeho polomeru, v bodoch na kružnici dovnútra, vpíšu oblúky, takže vytvoria kvet so šiestimi lupeňmi. Nájdeme ho vo všetkých častiach sveta, nájdeme ho na našich krojoch, výšivkách, zdobili sa ním zbrane a šperky, bol symbolom boha Svetla.

Dom pochádza z roku 1913. Rekonštruovala si ho sama iba s pomocou miestnych majstrov. Nanášala si omietky rukami, spávala medzi stavebným materiálom. Dokonca si pamätám na náš telefonát, kde si mi už úsmevom na perách opisovala nebezpečný pád zo schodov.  

Áno, som profesiou  stavebný biológ, a tak sú pre mňa  druh, čistota a vlastnosti materiálov, ako aj ich energetická hodnota dôležité.   Informácie, ktoré v sebe nesú, pomáhajú udržať atmosféru v priestore.  Je to práca výskumníka, ktorá ma baví, a išla som do toho na plný plyn. Ten pád ma zastavil, a naučil ma oddychovať !

Vytvorila si čarovný priestor, ktorý milujú aj tvoje zvieratká. Spala som v „prednej izbe“ a cítila som sa tam ako malé dievčatko, ktoré je schopné si v snoch spomenúť aj na prvú hrkálku:-).  

V dome  je veľmi príjemne, tichúčko,  zvyčajne sa návštevám nechce odísť. Mne poliečil dušu, dobre sa v ňom tvorí, sníva, aj rozmýšľa.

Ja som začala so štúdiom Feng šuej v roku 1996 a od januára 2002 som začala pracovať ako poradca. Vtedy som sa stretávala nielen s odporom, ale dokonca s výsmechom, v zmysle: „Pani inžinierka, vy takým nezmyslom veríte?“. Dnes je termín Feng šuej známy, dá sa študovať aj u nás a venuje sa mu aj veľa nadšencov.

Stavebná biológia je prijímaná architektmi aj investormi oveľa lepšie, pretože nejde iba o „neviditeľné fenomény“, ale niektoré parametre sú merateľné prístrojmi, a navyše, jej kolískou je Nemecko. Záujem o ňu rastie, stavební inžinieri a architekti sa snažia dbať o niektoré princípy pri navrhovaní stavieb. Hoci je to zatiaľ len čiastkový, nie celostný prístup, bude sa to rýchlo meniť. Podľa môjho názoru je len otázkou času, kedy sa stavebná biológia bude vyučovať ako povinný predmet na odborných školách.

O čom je stavebná biológia?  

Jej základnými súčasťami je geobiológia, ktorá skúma tzv. prírodné energie /napr. zemské zlomy, prúdiaca voda v podloží, rádioaktivita, mriežky zeme/ a elektrobiológia, ktorá skúma pôsobenie technických, teda človekom produkovaných energií /napr. frekvenčné siete vysielačov, mobilov/, ale aj stavebných materiálov a technológií budov /klimatizácia/ na zdravie a pocit pohody človeka. Ide o to, aby sa predchádzalo tzv. syndrómu chorých budov, ktorý sa vyskytuje aj u nových budov. Inak povedané hygiena prostredia pre život a prácu človeka, poňatá celostne. O kozmické aspekty, napríklad vplyvy planét na stavebný proces, dbali dávno  stavbárske lóže.

Geomantia, znie to tajomne. Pracuje sa tam s energiami zeme?  

Áno, zeme a kozmu. Kamenné kruhy a pyramídy sú postavené podľa geomantických princípov. Dnešná geomantia je aj praktická. Učí ľudí, ako si vytvárať záhrady, aby sa stali oázami koncentrovanej energie, v ktorých sa rastlinám mimoriadne dobre darí a človek načerpá viac energie ako inde. Učí tzv. „vedomej turistike“, čiže ako komunikovať s prírodnými bytosťami, teda nielen z prírody brať, ale jej aj dávať

Si človek, ktorého počúvať je nesmierne obohacujúce. Prednáška o tom, ako si zharmonizovať priestor, aby sa nám v ňom príjemne žilo a pracovalo, mala nedávno veľký úspech. Si rada s ľuďmi a je to na tebe vidieť.  

Zapaľovať v dušiach ľudí nadšenie pre poznávanie mi prináša pocit uspokojenia a ich otázky sú pre mňa inšpiráciou, aby som odborne rástla.

Veľakrát sme ochotní kúpiť si novú vec, ale ani nás nenapadne prizvať si odborníka /a zaplatiť ho/ na tak dôležitú vec, akou je naše bývanie.  

Pestujeme hygienické návyky vo vzťahu k svojmu telu, umývame si ruky a zuby veľmi dôkladne, ale o hygienu priestoru sa staráme stále málo. Napríklad o tak jednoduchú vec, akou je čistenie priestoru. Okrem vynesenia smetí a vysávania prachu, je potrebné odstrániť z domu aj zvyšky strachu, či hnevu, ktoré ako ľudia produkujeme, inak zostávajú v priestore a ovplyvňujú jeho atmosféru. Na to sú dobré rastliny a ich esencie.

Je potešujúce, že ťa vyhľadávajú aj veľkí developeri, ktorých zameraním sú komunálne projekty. Na čom spolupracuješ teraz?  

S developermi spolupracujem už viac ako 10 rokov a teším sa, že si dnes uvedomujú, že prioritou nemôže byť len maximalizácia zisku, ale najmä zdravie a  pohoda človeka v budovách, ktoré stavajú. Z oblasti komunitných projektov v súčasnosti spolupracujem na projekte revitalizácie parkov v Bratislavskom Ružinove.

Najlepšie od začiatku, keď hľadáš pozemok. Je dobré, keď sa pri stavbe domu možno oprieť o Genia loci miesta, čo je jeho duchovná rovina, a potom, v procese výstavby, sú uznané aj ostatné úrovne bytia, napríklad ríša elementárnych bytostí – majú radi, keď im spievame.

Ponúkaš klientom veľmi podrobnú charakteristiku nielen ich bývania, ale aj pohľad na nich samotných prostredníctvom astrológie. Je to súčasť materiálu, ktorý je návodom k stavbe a materiálovému stvárneniu domu či bytu. Mne to príde ako samozrejmá vec.  Určite sa stáva, že spolupráca pokračuje aj v osobnejšej rovine. Predsa len, dostávaš sa nám pod kožu.  

Ide mi o dobro klienta a stane sa, že je rozdiel medzi tým, čo ľudia chcú a čo potrebujú. Preto, ak mi to dovolí, skúmam životný „program“ klienta, a ten mi ukáže astrológia.

Pochádzaš z dedinky stredného Slovenska. Chcela si niekedy odísť do sveta?  

Áno, moja túžba poznávať svet bola od malička veľmi silná… zaujímala ma história a snívala som o tom, že raz navštívim miesta, o ktorých sme sa za socializmu, keď boli ešte hranice „zatvorené“,  učili v škole, napríklad Rím, Grécko, alebo o ktorých som čítala v knihách. Ako tínedžerka som prečítala 5 kníh za týždeň.

Ktoré miesta ťa láka vidieť? Predpokladám, že to bude súvisieť aj s geomantiou, ktorej sa venuješ…  

Základom geomantie je predpoklad, že Zem je živá bytosť. Keď to človek precíti, nedá sa inak, len ju milovať, taká je krásna! Vidíme to na prírode a jej premenách počas ročných období. Mňa láske k prírode učil môj otec.
Hlboké zážitky mám z takzvaných „silových miest“ zeme, tie cielene vyhľadávam. Milujem gotické katedrály.

Čo ťa na nich fascinuje, čo tam cítiš? 

  Energia… Cítim tam prítomnosť duchovných bytostí. Existujú takzvané prírodné chrámy a chrámy, ktoré postavil človek, a to na silových miestach zeme. Okolo nich sa v dávnoveku rozvinuli mestá.

Kde sa cítiš lepšie, na dedine alebo vo veľkomeste? 

  Vyrástla som obkolesená prírodou, v dome na konci dediny. Túžila som po Bratislave, kde žila sestra môjho otca, a stala sa mojím domovom od 19 rokov. Je to pokojné mesto a dobré miesto na žitie. Veľkomestá rada navštevujem, ale kvôli hluku a smogu by som v nich nechcela žiť natrvalo.

Na Slovensku alebo vo svete?  

Všade sa cítim skoro „ako doma“. Nemala som nikde problémy, ani keď som sa s ruksakom na chrbte, ako štyridsaťšesťročná, túlala po Ázii. Ale doma som na Slovensku.

Bola to zvedavosť na inakosť… Fascinujú ma „šikmookí“ ľudia, chcela som spoznať ich domovinu. Ale predovšetkým sa  to týkalo mojej profesie, ako odborník na Feng šuej som chcela naživo stretnúť taoistických majstrov, ktorí udržujú pôvodnú kultúru.

Ako dlho si zvažovala, že to urobíš?  

Najprv som navštívila Čínu s organizovanou skupinou profesionálov  z celého sveta. Bol to študijný pobyt, organizovaný Američanmi, veľmi profesionálne pripravený. Posledný deň som stretla v Zakázanom meste v Pekingu dvoch Taoistov – tzv. Majstrov obradu. Stretli sme sa „tvárou v tvár“ trikrát, počas jednej hodiny. Bolo to pre mňa jasné znamenie, a tak som sa spýtala, či ich môžem navštíviť v kláštore. Keď mi starší z nich odovzdával adresu a telefónne číslo, pozrel mi do očí a spýtal sa: „Kedy prídeš, zajtra?“. „O pol roka“, odpovedala som, a naozaj, o pol roka som tam slávila moje narodeniny.

Prinieslo ti to pokoj? Našla si tam to, čo si hľadala?  

Cítila som sa prijatá. Zažila som aj veľa humorných situácií, keďže som bola v oblasti, kde majú turisti zakázaný vstup a dohovoríš sa len čínsky. Mohla som vidieť každodenný život chudobných, aj nespokojných Číňanov mimo tzv. „civilizovaných veľkomiest“. Dalo mi to objektívnejší pohľad na túto krajinu. A pokoj? Ten si každý z nás nosí v sebe. Súvisí viac so stavom uvedomenia človeka, menej s vonkajšími okolnosťami. Človek môže utiecť aj na druhý koniec sveta, ale „seba“ má stále so sebou.

V posledných rokoch veľa ľudí nachádza cestu k východným kultúram. Meditujú, cvičia jógu, praktizujú ozdravné procedúry s využitím znalostí prastarej ajurvédy či tradičnej čínskej medicíny.  

Áno, čoraz mladší ľudia začínajú hľadať… Je to zaujímavé, my chodíme do Ázie, Ázia sa tlačí do Európy… V múdrych knihách sa píše, že onedlho Slovanské národy budú zásadne ovplyvňovať vývoj sveta… Súvisí to s duchom času, ktorý existuje ako bytosť rovnako, ako duch miesta.

Ty si v Číne bola. Ako na teba zapôsobila jej kultúra?  

Podľa mňa sú nám Číňania podobní svojou emocionalitou. Vedia byť veľmi srdeční a sú rodinne založení. Ale na rozdiel od nás, majú silne vypestovanú národnú hrdosť, v tom zmysle sa oveľa viac presadzujú. A viac si pomáhajú, najmä keď žijú mimo domoviny.

Prečo si sa rozhodla ísť do kláštora? Urobila by si to znovu? Čo ti to dalo?  

Bola to túžba stať sa profesionálom. Chcela som spoznať Feng šuej do hĺbky. Vedela som, že kľúčom k starodávnemu poznaniu je jazyk, písmo a stretnutie s majstrami na mieste, kde toto umenie vzniklo. Strávila som v taoistickom  kláštore v strednej Číne mesiac.

Mám veľmi podrobne zmapovanú jeho architektúru, bola som svedkom tradičných metód liečenia, udržiavania denných rituálov vo vzťahu ku kolobehu roka. Taoizmus nie je náboženstvom, ako by sme ho ponímali my. Vzťah taoistu k panteónu Božstiev je veľmi rovnocenný. Postavia sa do kaplnky tvárou v tvár oproti soche, slovne a často nahlas, si vydiskutujú svoj problém a až potom položia na oltár obetu, vonné tyčinky, ovocie alebo peniaze.Podobne si vedú vo vzťahu ku svojim predkom… Vedia, že keď sa v tomto živote budú k nejakému človeku chovať zle, v budúcom živote sa s ním stretnú a on im to vráti. Čo sa týka mňa, na konci pobytu prišlo poznanie: „Ak si prišla niečo hľadať, niet čo hľadať“. Krásne a múdre, nie?

Vysvetli mi to prosím. Je to myslené tak, že všetko je v nás, iba to nevidíme?  

Áno, odpovede na naše otázky nosíme v sebe. A „múdry majster“ nám len nastaví „zrkadlo“, aby sme sa uvideli. Takže najlepším majstrom je pre nás často človek, ktorého nemôžeme „vystáť“, teda neznášanlivý šéf alebo manžel. Problémy sú našimi učiteľmi, hoci nás naše „túžby po poznaní“ zavedú ďaleko od domova. Všetko, čo k nášmu sebapoznaniu potrebujeme,  máme  tam, kde sme. „Tu a teraz“ k dispozícii. A to, v ktorej krajine a komu sme sa narodili, je súčasťou nášho životného plánu, ktorý sme si pripravili, s  pomocou vysokých duchovných bytostí, sami, pred naším narodením do fyzického sveta.

Máš aj nejakú zvláštnu skúsenosť? Predsa len, musel to byť úplne iný svet, na aký sme zvyknutí my Európania. 

  Žila som, hoci len krátko, vo veľmi chudobnej oblasti, kde ľudia žijú v príbytkoch ako zo stredoveku. Najväčším bohatstvom viac generačnej rodiny je kravička. Nábytkom je iba posteľ a stôl. Stolička je veľký luxus, nenájde sa v každom dome. Hygiena žiadna, ale televízor áno. Ako nástroj propagandy je pre nich spojením so svetom. Často pozerajú zábavné programy, obdobu našich „estrád“ za socializmu. A na druhej strane, nové paneláky v mestách s hygienickým štandardom,  sa rozrastajú obrovskou rýchlosťou.

Pochopila som, prečo úrady držia pod kontrolou sťahovanie, či presun za prácou do iného okresu. Pretože keby uvoľnili tento „režim“, začali by sa presúvať masy ľudí.  Tí najchudobnejší, a je ich veľa, nemajú čo stratiť, a je pravdepodobné, že by nastal obrovský chaos, možno revolúcia.

Eva Krčmáriková a prvé naozaj odborné kuchynské štúdio v Bratislave – tvoja EGIDA. Ako na to obdobie spomínaš?  

Bola som mladá, dynamická, odborne zdatná, chcela som sa byť „kráľovnou kuchýň na Slovensku“, a aj sa tak stalo. Veľa som tomu obetovala, ale neprinieslo mi to naplnenie, ktoré som očakávala.

Myslím, že je veľa žien, ktoré po rokoch v tvrdom biznise zistia, že to nenaplnilo ich predstavy. Je to nami, alebo v tom majú prsty muži?  

Nemyslím, zdieľala som moje zážitky s viacerými mužmi, a veľa z nich, napriek tomu, že veľa dokázali, a zažívajú úspech, hľadajú …  Je to otázka nastavenia človeka, hľadania životného poslania, a to nezávisle od pohlavia.

Rob čo miluješ – miluj čo robíš. Aj v tom je potrebné nájsť sa i tú správnu mieru. Koľko času venovať svojmu poslaniu a koľko sebe samému.  

Podľa mňa treba sa učiť milovať to čo robíme, lebo tým sa učíme milovať seba. Až potom sme schopní milovať iných. Alebo nájsť v sebe silu, a bez strachu zmeniť „kulisy“ toho, ako žijeme. A životné poslanie? Pár ľudí  ho našlo,  väčšina ho hľadá, to je v poriadku, veď ono sa aj mení…  Život je neustále  reťazenie premien, ako dôsledok tvorivej sily, ktorá je v nás.

Kam chodíš čerpať energiu?  

Po prebudení si uvedomím, seba, ak je telo v nepohode, zhlboka dýcham, aby som v ňom rozprúdila energiu, a uvedomila si sama seba. No a cez deň chodím s „otvorenými očami“,  obdivujem slnko, oblaky, stromy … ale najkrajšie je  stretnutie s láskyplným človekom.

Objímaš stromy? Vedia nám dodávať energiu? Ako by mal strom, ktorý chceme objať, vyzerať?  

Najmä staré, urastené stromy, sú generátormi  energie. Naši predkovia, keď sa im narodil potomok, zasadili mu strom. Ja som to urobila pri mojej poslednej dcére a mojej neterke. Dnes sú to dvadsaťročné krásavice – jedle v záhrade mojej mamy. Možno by sme sa mali k tejto tradícii vrátiť!Stačí sa na strom pozrieť a otvoriť mu srdce, nemusím sa ho dotknúť rukami. Tak dôjde k vedomému prepojeniu  energetických polí, dá sa to vnímať. Stromy znamenajú pre ľudstvo oveľa viac, než len zdroj kyslíka. Sú obyvateľmi Zeme rovnako, čo človek.

Kde sú tie správne silové miesta?  

Často sú to prirodzene „pekné“ miesta, ako vrchol hory, alebo prameň vody. Aby sme mohli vnímať ich energiu, treba sa stíšiť a nepiť alkohol! No niektoré z nich nie sú vhodné na pobyt človeka, netreba všetky jaskyne sprístupniť turistom… Mám skúsenosť z miesta, v ktorom les vyzeral ako z hororového filmu, bol tmavý, stromy mali čudne pokrútené konáre… a mala som pocit tiesne, len pri pohľade naň. Mal tvar širokého pásu, ktorý obopínal jazero. Jazero je silovým miestom Zeme, dôležitým pre inkarnáciu ľudí do fyzického sveta.

Pokračovanie rozhovoru nájdete v článku Ing. Evka Krčmáriková – PART 2