V miestnosti bola takmer úplná tma, iba plamienky sviečok tancovali po stenách a meditačnú hudbu prehlušovali vianočné koledy z ulice. New York ma naučil,  že meditovať sa dá v akomkoľvek hluku, preto privieram viečka a som sama so sebou. A s príbehom, s ktorým Les v rámci  meditácie vstupuje do nášho svedomia.

Čo sa stalo, že to mnou tak zamávalo?

Po dlhšom čase strávenom v Londýne som doma a dozvedám sa, že… jedna z nás už nie je medzi nami (bohužiaľ už naveky) a druhá je na ceste za ňou (v kóme).  Ženy v najlepších rokoch vo svojich posledných rozhovoroch s ľútosťou priznali, že ak by mohli, vrátili by čas a urobili by viac rozhodnutí pre seba. Bola som v šoku, došiel mi kyslík… Mala som pocit, že sa musím okamžite zdvihnúť zo zeme a odísť… veď toľko toho ešte potrebujem urobiť. PRE SEBA.

Zostala som, začala dýchať a otvorila som všetky svoje brány…  Je totiž zbytočné meditovať, ak to všetko, čo si uvedomíme, neskončí ako mantra záchrany. Ak zostaneme v chybných vzorcoch, ktoré sme si sami vytetovali do duše a všade tam, kde sme si mysleli, že je to ok. Lebo nám ich niekto nadiktoval. Alebo sme si ich nadiktovali sami. Nie je to podstatné. Podstatné je, či podľa týchto vzorcov chce ísť naše telo a duša.

Koľko vlastných zemetrasení ešte potrebujeme, aby sme sa prebudili?

Prečo si často nie sme istí sami sebou, prečo bojujeme za iných a nie za seba?

Kto som a kam smerujem. JA, nie moje okolie. Koľko ľudských príbehov nosíme v hlave a ten svoj musíme vyhrabávať spod hory zbytočných myšlienok a starostí. A pritom často úplne presne vieme, že ideme v protismere. Proti sebe a svojmu presvedčeniu. A v závere sa nám vesmír zasmeje práve vo chvíli, keď si myslíme, že paráda, všetko je OK. No pravdepodobne nie je…

“Chcem sa cítiť dobre vo vlastnej koži, ale nejde mi to” –  pýta si odpoveď Anthony Spencer v knihe Rázcestia Zamyslenia od WM. Paula Younga.

Každý sme iný, každý má svoj vlastný príbeh, za ktorý je zodpovedný.

Nebudeme spokojní, pokiaľ pôjdeme podľa mapy niekoho iného.  Nevyliečime žiadnu chorobu, ak najprv nevlezieme pod kožu všetkým klamstvám, ktoré v sebe nosíme. Koľkokrát denne sme myšlienkami niekde inde? V minulosti, ktorú nezmeníme či v budúcnosti, ktorú neovplyvníme?

Kde je istota, že naše plány dokončíme? Tá jediná totiž je, že čas nezastavíme, musíme sa zastaviť sami a porozmýšľať.  Kto sme a kam smerujeme. A konať. V prospech seba.

Mnohí z nás by vedeli napísať knihy o svojich životoch. Dramatické, veselé, poučné… (Milujem osobný príbeh Elisabeth Gilbert napísaný v knihe Jedz, modli sa a miluj).

Čo však urobíme pre to, aby životy, ktoré máme, boli naozaj naše?

Potrebujeme skúsenosti, pekné zážitky, vrúcne objatia a ľudí, ktorí pri nás s láskou a pochopením budú stáť. Ľudí, ktorí nám nezištne pomôžu a dokážu nás rozosmiať :-).  Takých, ktorí uvidia KTO sme a PO ČOM túžime. Bez predsudkov a chybných scenárov, bez akýchkoľvek požiadaviek na nás. Ľudí, ktorí nám pripomenú naše sny.  A ak zafunguje synchronicita – zmysluplná zhoda náhod – otvorí sa kniha a odrazu,  aj prostredníctvom nich,  budeme čítať o sebe:-).

 

Eva – ďakujem, že mi dovolila vstúpiť do jej sveta. Krásneho, nežného, kreatívneho. Je málo tak múdrych a silných žien, ako je ona. Čokoľvek dostane pod svoje krídla, ide na doraz. Krásne stavby, interiéry, domovy, záhrady ale aj ľudské duše, ktorým terapeutickou maľbou pomáha nájsť smer. 

Elsa –  vedela som, že sa vrátim. Plán bol o 6 mesiacov, no prešlo takmer dvanásť rokov. Ukážkový príklad toho, že ak je žiak pripravený, učiteľ sa nájde. Ak je tým učiteľom človek, ktorý miluje učenie, je to zázračné a neskutočné. Žena, ktorá dokázala povedať STAČILO v situácii, v ktorej by to ťažko niekto dokázal…  lebo miluje svoj život.

Monika – cestovali sme spolu v aute a jej myseľ nahlas pracovala… Ukazovala mi “Motivačný diár” a v ňom poznámky. Fíha, povedala som si, nikdy by mi nenapadlo, že niečo také môže fungovať. Míňali sme veľký billboard s nápisom – Harmónia. A bolo. V priebehu roka založila a úspešne vedie centrum sebarozvoja.  Pomáha iným a popri tom rieši vážne životné zmeny. Je oporou a slniečkom pre mnohých, ktorí hľadajú sami seba. http://www.harmonia-ke.sk/

Veronika – vždy budem obdivovať jej silu . Ďaleko od domova, s veľkou láskou a trpezlivosťou vychováva detičky tak, ako to nedokážu ani ich anglickí rodičia. Úplne všetky ju milujú. Bola by skvelá v čomkoľvek. Lebo je tou, ktorá si uverí a potom vyhrá maratón v New Yorku. Neuveriteľné.

Ria –  počula som o nej oveľa skôr, ako som ju spoznala. Cieľavedomá a milá, kreatívna a skromná. Múdra a nápomocná. Vždy žasnem, ako je to tam nad nami dôkladne a presne nastavené. Ako fungujú priateľstvá. Ako sa v živote priebežne dopĺňa naša databáza o skvelých ľudí, ktorí nám svojim JA pomáhajú vytrvať v ceste za cieľom. Jednou smskou, či spoločnou prácou. Ďakujem. www.ria-foto.com

Alenka – ako sa plnia sny? Krok za krokom, deň za dňom a nemeniť svoj smer:-) .  Oceňujem jej trpezlivosť, istotu v tom, čo chce a silu, s akou si za tým ide. Aj ťažké skúšky zvláda elegantne a s  ľahkosťou. A že to nie je vždy jednoduché, vie len ona. Pre svoj tím je skvelou oporou a spoľahlivou priateľkou.  https://www.facebook.com/BEAUTYPOINTALENA/about

Judka –  mama, ktorá bojuje za dve. Napriek všetkým trápeniam, ktoré starostlivosť o dieťa s DMO prináša, dokáže byť veselá a krásna, milujúca mama a partnerka. Vďaka nej vidím, cítim a pomáham ako viem.

Marcelka –  mala by som iný život, keby nebolo Marcelky. A platí to podľa nej aj naopak. Zvláda svoj osobný boj s  diagnózou statočne. Verím, že pochopí, prečo to všetko je tak ťažké, že na prvom mieste musí byť ONA a až potom všetko ostatné.

Mucka – vždy ju budem obdivovať za jej pokoj. Oddaná a dôverujúca, stotožnená s miestom, kde žije, pracuje a vychováva svoje deti. Vždy pripravená na dámsku jazdu, aj keď je dom hore nohami. Žena, ktorá je vedome jednoducho šťastná.

Je vás viac, vďaka Bohu. Len či všetky žijeme svoj príbeh. SVOJ VLASTNÝ. Niekedy je to ťažké. No podcenenie vlastného života sa vráti ako bumerang. Myslime na to práve teraz. Ak konečne uvidíme svoju vlastnú hodnotu,  nech je to v pravý čas. S dostatočnou rezervou,  potrebnou k naplneniu príbehu, kvôli ktorému sme sa narodili. Najväčší dar, ktorý si môžeme dať je – láska. Nie materiálna, láska v pochopení KTO sme.

Mne okrem iného pomohla aj jóga /www.samsarajoga.sk/. Cítim, že telu je dobre.  Ak viem byť prísna na seba (a cvičenie disciplínu vyžaduje), urobím aj rozhodnutia,  ktoré sa druhým nemusia páčiť. Ak to bude potrebné:-). Verím, že s  múdrosťou rozlíšim dobré od zlého… a so statočnosťou, ktorú si sem tam situácia vyžiada,  zabojujem za seba:-). Jasné, že sa môžem mýliť, no naučím sa ospravedlniť. A rovnaký princíp budem vyžadovať smerom k sebe.

Usmievaj sa každý deň. Je to zdravé a sme pri tom pekné:-).

Budem viac cestovať a fotiť, spovedať ľudí a prinášať ich príbehy prostredníctvom tohto blogu. Budem častejšie vypínať predpovede a žiť prítomným okamihom. A budem sa donekonečna učiť angličtinu.

Lebo sa mi to všetko páči a som iba na začiatku:-).

To je moja odpoveď.  Aká je tá vaša?

Xxx, Ivanka

P.S. Omylom som skončila na hodine Gravidjógy. A keďže verím, že omyly neexistujú, zostala som. Bolo nás tam reálne viac, ako nás bolo:-). Tie nenarodené srdiečka si to určite užívali, lebo si to užívali aj ich mamy:-).

P.s. Ďakujem Phil (Collins). Myslela som si, že nestárneme:-). Na pódium však prišiel krívajúci starší pán o paličke. A odspieval geniálny koncert. Pochopila som, že čokoľvek nás v živote stretne, musíme zabojovať vlastným plánom a statočnosťou, ktorá nás z toho dostane . Že ak niečo milujeme, dáme to zo seba von dvojnásobne. Bez ohľadu na to, čím prechádzame. Ako Phil. On vypredal londýnsku Royal Albert Hall. Tú “moju” vypredám aj ja.

Rovnako ako ty. Začni si veriť.