Vrátila som sa z Milána opäť raz inšpirovaná na rok dopredu. Keby však záležalo na mne, tak  tam určite stále pobehujem, fotím a užívam si. A píšem. Potrebujem dostatok času, a tentokrát ho bolo menej ako inokedy. Aj na milé malé zastavenia typu “chcem tuto chvíľku sedieť a len tak meditovať nad tvarom tradičného tiramisu”… A to zdržiava :-). Taliansky šéfkuchár hotela Me Milano Il Duca nešokoval dizajnérsky svet, mňa však áno. Vymodeloval typický taliansky piškótový dezert do tvaru slovenskej parenej buchty. No nežasnite :-).

Žasla som nad všetkým. Nad krásnymi inštaláciami v meste, nad nádhernými novinkami v nábytku, nad 3D vzormi kobercov od Karima Rashida… Zostala by som bezlimitne dlho. Nedalo sa. Keďže som bola spolujazdec nekompromisne definovaného časového plánu môjho osobného šoféra, musela som sa prispôsobiť. Vďaka tomu sa na cestu domov vydal opačným smerom. Môj mierny úlet  – outlet rozdýchal rád:-).

(S kľudným svedomím vám odporúčam si doň zájsť. Ak vám to ten váš šofér dovolí).

Ale k dizajnu. Ak ste si prečítali môj článok Milujem jarné Miláno, tak už veľa viete. Aj to, že sa v časti Milána, ktorá sa volá Tortona, prezentujú okrem už uznávaných borcov aj mladé nádeje. Vybrala som si preto k prenocovaniu hotel, ktorý bol súčasťou diania v Tortona design distrikte. Samozrejme, bola som nadšená.

Tortona

Po dlhom a dramatickom presune do milánskej časti Tortona vstupujem s poslednými zbytkami elegantného pohybu do hotela Nhow. A som v siedmom nebi. Teším sa ako malé dieťa. Recepčný v mojej tvári rozpoznáva mierne vyčerpanie a podáva pripravený pohár chladeného šumivého Prosecca. Asi sa ho nezbavím. Toho Prosecca, prenasleduje ma na každom kroku :-).

Jazda mestom v piatok podvečer bola totiž krkolomná. Po hodine jazdy k hotelu bola odbočka k nemu uzavretá. Náhradná trasa trvala v zápchach ďalšiu pol hodinu. A to sme ešte uprosili policajtov a takmer dokladovali, že naozaj v Tortone bývame. Bolo to nutné. Ďalšiu obchádzku by môj šofér asi nerozchodil.

Márne som sa snažila vysvetliť, že priama úmera – čím vyššia nervozita, tým rýchlejší presun – fungovať nikdy nebude… Keďže som si podobnú skúsenosť sama odjazdila pred rokom, môj vnútorný monológ bol na tému “aká som ja dokonalá, taliansku premávku som bez úhony dala”. Ale uznávam, pred rokom som sa do Tortony, ktorá je v čase výstavy plná dopravných obmedzení, netrepala autom.

Hotel Nhow Milano žil dizajnom od prvých centimetrov vstupnej haly. Vlastne nie… už podchod bol súčasťou. A strategická poloha v absolútnom centre diania na Via Tortona, to je na nezaplatenie. Teda takto… Astronomická cena za ubytovanie sa v deň mojej rezervácie znížila o 50%. Aj tak ale bola vyššia, ako keby ste si hotel rezervovali v iný mesiac. Výstavný týždeň Salone del Mobile je len raz v roku a hoteliéri na ňom samozrejme krásne zarábajú.

Každopádne bol hotel Nhow výbornou voľbou.

Interiéry hotela totiž zároveň tvorili súčasť expozícií týždňa dizajnu. Kdekoľvek som sa pohla, foťák bol naštartovaný.  V posledný deň výstavy sa tam konala aj veľká záverečná párty Tortona Design Weeku.

Viac fotografií nájdete v galérii na konci článku.

Ulica Via Tortona (kde stojí aj hotel) je hlavnou tepnou týždňa dizajnu v tejto časti mesta. Neprestane ma fascinovať, ako kultúrne a po všetkých stránkach príjemne je možné zvládnuť tak veľký nápor milovníkov dizajnu, aký tu aj v piatkový podvečer bol. Tohto roku to bolo o to atraktívnejšie, že sa do celého diania excelentne zapojilo aj počasie. Predstavilo najteplejšiu jar, akú som za posledné roky v Miláne zažila.

Logicky z toho vyšiel môj nesmelý návrh :-). Ako najlepší recept na odbúranie stresu z presunu autom navrhujem pridať si k dnešným 16-tim peším kilometrom po výstavisku Rho Pero ešte ďalších pár kilometrov navyše. Ťažko –  ale nakoniec prešiel. Tešííím sa.

Konečne uvidím Navigli – milánske Benátky. Aj  s gondolou. Z Tortony je to príjemnou prechádzkou tak 20 minút. Alebo viac? V pravidelných intervaloch som totiž púšťala  sprevádzajúcu ruku a strácala sa v obrovskom dave ľudí.

Piatkový dizajn večer v Tortone – to boli pekné baby a vyšportované trojuholníky, lákajúce pohárom “pouličného” Prosecca na večer plný zábavy. A ani neviem ako, ale vychutnávala som si už piatu jednohubkovú pizzu a moje telo sa veselo vlnilo v mne dobre známych tónoch latino hitu.

Čo sa dialo v Rho Pero?

Na samotnom výstavisku Fiera Miláno Rho Pero som strávila necelý deň. Nie preto, že by nebolo čo vidieť. Práve preto, že bolo, musel v rámci obmedzeného časového rozpočtu zafungovať rozum. A ten vyhodnotil, že to bude tohto roku veľká prezentácia výrobcov kuchýň – EUROCUCCINE. Vbehla som teda práve tam :-).

Túžila som po novinkách v tomto interiérovom segmente viac ako inokedy. Kvôli povrchovým úpravám materiálov. Väčšinou “kuchyniari” prídu s inovovanými povrchovkami a ostatní nábytkári kopírujú. Alebo je to naopak? Každopádne to bolo o minime noviniek v dizajne zostáv kuchynského nábytku a o maxime v nových povrchoch, vnútornom vybavení a o novinkách v kovaní, vďaka ktorým otvoríte dvierka už naozaj do všetkých možných strán.

Mňa zaujali aj rôzne nové techniky pri výrobe sklenených výplní kuchynských vitrín.

Čo sa týka dizajnu, niečo iné zaujme európskeho spotrebiteľa a niečo iné gazdinku v Emirátoch. Tam taliansky minimalizmus nemusí fungovať. Viem, že je to kultúra, ktorá preferuje ornamentálne motívy a použitie rôznych typov intarzie je teda stávka na istotu.

To,  čo samozrejme odborníci každoročne očakávajú najviac, sú inovácie v technológiách kuchynských spotrebičov. Som presvedčená, že aj najšikovnejšia a technicky brilantne zdatná žienka domáca nemá ani v päte požiadavky na ešte dokonalejšiu ako dokonalú kuchynskú rúru, umývačku riadu, digestor alebo čokoľvek iné.

Fakt si myslím, že všetko už vymyslené bolo, len keby tie dokonalé spotrebiče boli aj cenovo dostupné. Mám doma skvelú nemeckú kuchynskú rúru, jej dizajn a technológia sa nemenili už roky. Na tom si tá značka postavila svoje know how. Myslím, že to je tá správna cesta. Kvalitný materiál, výkonná technológia a dlhá doba záruky. Trend vypustiť na trh každý rok opäť o niečo “dokonalejší” produkt v nekvalitnom materiálovom prevedení – je cestou k ďalším ostrovom nielen z plastov

No často je úlohou inovátorov namotať nás aj na funkcie, ktoré pravdepodobne nepotrebujeme. Posúďte to so mnou a vyhodnoťte podľa seba :-).

Samsung – systém dual Cook Flex. Unikátne navrhnutý systém rúry, ktorý umožňuje pripraviť v rovnakom čase dva druhy pokrmu, a to pri rôznych teplotách. Použitie samostatných dvierok pre obidva priestory šetrí aj únik tepla. Prezentácia tohto zázraku nemala chybu. Aj úplný kuchynský analfabet musel pochopiť, že bez tejto rúry už nemá jeho pobyt v kuchyni zmysel. Ak to vyhodnotím z pohľadu ženy, ktorá rada varí /teda mňa/, môžem si upiecť koláč a zároveň kuru na nedeľný obed. V rovnakom čase, v rovnakej rúre a s úsporou energie. Žiadne vstávanie ráno o šiestej ani vetranie rúry pred vložením koláča :-).    

Miele “Revolutionary excellence” – rúra, ktorá dokáže zistiť a sama vyhodnotiť čas prípravy jedla, a to unikátnym spôsobom merania energie vnútri suroviny. Následne použije vyhodnotené množstvo energie elektromagnetických vĺn na prípravu jedla.

Postála som si v naozaj pôsobivo navrhnutom priestore s maximom technických vychytávok vizuálnych efektov, aby som sa v závere cítila ako pri čarodejníckom predstavení v Las Vegas. Kuchár totiž vložil do rúry v kvádri ľadu zamrazenú surovú porciu ryby. Nastavil čas prípravy –  8 minút a čáry máry fuk – vytiahol ľadový kváder a v ňom uvarenú porciu. Nie som zástanca vlnenia tohto typu, pôsobivé to však bolo. A vraj aj zdravé… Na tom si v Miele zakladajú.  

Čo ma dostalo…

Kontajnerové bývanie, ktoré prešlo obdobím plienok a stáva sa z neho seriózny, kvalitným dizajnom na mieru vyšperkovaný koncept bývania pre akúkoľvek lokalitu. Zaujal ma natoľko, že o ňom pripravujem samostatný článok:-).

Mini – mini autíčko – Microlino. Nemá klasické dvere. Zaparkujete ho na preplnenom parkovisku supermarketu a nákup a seba vložíte otvorením čelnej strany s palubnou doskou.

Závesné, vizuálne elegantné kvetinové záhrady Pendularis, ktorých systém bol ohodnotený prestížnou cenou Red Dot Award 2017.

… a interiér od japonského architekta Kengo Kuma pre značku Valextra na Via Alessandro Manzoni. V jednoduchom koncepte, kde využil zrkadlový efekt a pláty z kmeňov cédra, ma okamžite vtiahol do vnútra. Takto by to malo v obchode správne zafungovať :-).

A keďže v tom teplom, takmer letnom meste moje kroky automaticky viedli do nádherne navrhnutého skleneného záhradného domčeka, opäť som v ruke držala šumivé, tentokrát pravé šampanské. Foteniu pri reklamnej Perrier-Jouet fotostene som s bublinkami v hlave len ťažko mohla odolať :-).

V Tortone ma dostala mladá dizajnérka, ktorá navrhla kabelku presne pre mňa. A určite aj pre teba a pre takmer všetky moje kámošky.  S vnútorným osvetlením, lebo v tej mojej kabelkovej tme vždy všetko hodiny hľadám :-(… a s nabíjačkou. Lebo vždy – ale že naozaj vždy – doma zabudnem nabíjačku na mobil. A samozrejme mám mobil večne vybitý.

Domov som si ako správna žena priniesla spomienku v podobe nádhernej, ručne robenej bižutérie. Taliansky dizajnér Francesco Barbato je skutočným sochárom šperkov. Pri svojej tvorbe používa pozlátené drôty a vzácne kamene. Inšpiráciou sú organické tvary prírody.

A samozrejme spomeniem design hotel Me Milano. Dokonalým a kvalitným dizajnom prešpikovaný do najmenšieho detailu a s príjemným a trpezlivým recepčným, ktorý mi opäť raz ponúkol chladené Prosecco. Dokonalé talianske delikátne raňajky predčili aj tie v hoteli Nhow. Opäť raz zafungovalo presvedčenie, že bude lacnejší pri bookingu deň vopred.

A bol :-).

Ak ste to dočítali až sem, tak sa ospravedlňujem za názov. Do TOP 10 sa mi zjavne dostalo oveľa viac:-)

Moja 32GB karta je plná fotografií. Verím, že vás budú inšpirovať vydať sa nabudúce na tú vašu cestu. Za dizajnom a kamkoľvek. Alebo …

Do Milána 🙂

Gucci Milano