Pred stovkami rokov bolo v údolí rieky Níl, kde bývali Massaiovia, obrovské sucho..

A tak sa náčelníci kmeňov zhromaždili pod veľkým stromom, aby sa poradili ako zachrániť svoj ľud. Lúče ranného afrického slnka presvitali cez suché listy stromu akácie. Náčelníci si všimli, že listy na južnej strane stromu boli – aj napriek suchu, krásne zelené. Rozhodli sa, že sa vydajú týmto smerom. Za vodou.

Pri hľadaní úrodných pastvín prešli až na územie dnešného mesta Cairo. Slovo cairo v jazyku Massaiov znamaná – Kam ideš?

Odtiaľ pokračovali do Khartoumu v Sudáne, čo v preklade znamená Kde ťa nájdem? Odtiaľ sa vydali ďalej do Etiópie,  Keňe a Nairobi, čo v preklade znamená veľmi chladné miesto:-). Ich cesta skončila príchodom na rozsiahle pastviny Serengeti – v preklade krajina bez konca – až po kráter Ngorongoro – v preklade Oni uvideli mraky.

Ten príbeh ma dojal. Aké prirodzene intuitívne boli cesty za prežitím. Aké krásne popisné sú názvy mies. Vystihujú podstatu toho, čo bolo videné a cítené.

Mala som so sebou veľkú zrkadlovku. Ale oveľa viac som si užívala pohľad len tak, nadivoko.

Ak sa budete rozhodovať, či vám na cesty postačí telefón s fotoaparátom a zaujíma vás názor mierne vášnivej fotografky, tak moja odpoveď je asi takáto: Dnes nafotíte krásne fotky aj na mobilný telefón, no unikátny záber nosorožca v detailnom rozlíšení bude možný iba s kvalitným objektívom. Ja moju zrkadlovku používam iba na automat. Mnohí mi vravia, že je to škoda. Možno je. Posúďte sami. Fotky majú minimálne úpravy – svetlo. Ináč sú úplne naturálne.

Som pohodlná fotografka:-).

Prečítajte si o mojej Afrike viac a inšpirujte sa fotkami hrdých, do farieb odetých Masajov. To stretnutie s inou kultúrou bolo fascinujúce.