Bom dia, Lisboa.

Dobrý deň Lisabon.

Je mi jasné, že to nie je fér, no máme na seba iba 24 hodín. Možno ťa presvedčí moje, po tebe dlho túžiace srdce,  a ukážeš mi to, čo si myslíš, že musím vidieť.

Skúsime sa dýchať. Ty mňa a ja teba:-). Krok za krokom, po horúcej kamennej dlažbe, tak typickej pre Lisabon.  Na nohách tenisky z jemnej kože, na pleti kvapky minerálnej vody Evian. A ramená do hneda opálené od horúceho portugalského slnka.

Som hladná po tebe. Po krásnych fotkách, po chvíľach v tieni veľkých platanov. Iba ja, tri figy a SONY.

Cez objektív sledujem detaily. Ako puzzle skladajú môj lisabonský príbeh.  Staré „čipkované“  balkóny, fasády chránené pred teplom maľovanými obkladačkami, dvory, ktorých múry zdobia pouliční artisti. Lisabon a street art.

Včerajší večer bol famózny. Hrad Castelo de São Jorge s panoramatickým výhľadom na mesto a pod ním úzke uličky, ktorých pouličné svetlo sotva stačilo na to, aby sme sa nestratili … Malé útulné reštaurácie, vôňa čerešňového likéru, domáci chlieb.

A tmavý bar s portrétmi hviezd FADO. Ružovým vínom zapíjam pikantné olivy a v ušiach mi znejú melancholické tóny zhudobnených príbehov. Nič podobné som nikde vo svete nepočula. Si naozaj tak smutný, Lisabon ??? Nie, to len tú osudovosť, ktorú v sebe nosíš, chceš vyspievať do sveta.

Kiežby všetci smutní ľudia večer spievali. Ráno by sa zobudili šťastní a spokojní :-).

Fado znamená v preklade osudovosť. Práve osud, smútok, často pocit bezmocnosti, nešťastnej lásky, či straty,  sú témou melancholického spevu, v ktorom Portugalci hľadajú útechu a snažia sa zabudnúť na negatívne udalosti bežného života. Už takmer dve storočia. Nič sa nemení. Smútia za časmi, kedy mali najkrajšie a najväčšie lode, na časy, kedy boli pánmi objavených území. Clivé tóny fada vypovedajú príbehy nenaplnenej lásky, stratených možností, či útekov z nepríjemnej reality života.

Niekedy sa nedá nič iné, iba nechať život plynúť. A sledovať znamenia.  Nemusíme všetkému rozumieť. Postačí, ak dovolíme, aby nás viedlo “ naše NEBO“.

Musíme len dôverovať. Nepochybovať. Veriť. Odpovede možno prídu neskôr… Vtedy, keď bude jasné, že ich vieme žiť.

Lisabon sa na nič nehral. Nerobil pózy. Bol iba prirodzene hrdý na svoju minulosť. Tak som to cítila ja. V ten jeden deň a jednu noc.

… a na záver trochu faktov z Wikipédie 🙂

Lisabon je hlavné a najväčšie mesto Portugalska. Má približne 500 tisíc obyvateľov a je súčasťou metropolitnej oblasti, v ktorej žije okolo 2,7 milióna obyvateľov.

Rozdelený je na 24 mestských častí (tzv. freguesia = farnosť).  Za významnejšie možno pokladať pôvodné historické štvrte, ako je Alfama (najstaršia lisabonská štvrť, názov pochádza z arabského slova Al-hamma), Baixa (centrum mesta, štvrť vznikla po zemetrasení v roku 1755), Bairro Alto (Horná štvrť, centrum kaviarní, barov, kníhkupectiev, leží severne od námestia Praça de Camões), Belém (štvrť na západe mesta,  Estrela, Alcântara, Graça, Anjos, Xabregas a ďalšie.

Aby ste si Lisabon užili ako ja, nezabudnite na pohodlnú obuv, aplikáciu MAPY v mobile, hotel v centre mesta a ostatné nechajte na náhody. Lisabon je bezpečný, nepokúšajte sa však osamote preskúmavať nočný život. Užite si FADO v tradičných baroch v Alfame – s priateľmi.

Nezabudnite na praktické aplikácie v mobile: booking.com, UBER – taxi, Citymapper, google prekladač + letecká spoločnosť, ktorou letíte.