CHYTENÁ
Každý týždeň sa teším na moment, keď si sadnem k počítaču a začnem písať svoje myšlienky do rubriky Piatok v mojej hlave. Téma bola tentokrát jasná. Ale… stačil jeden like v podobe srdiečka v príbehu, ktorý jeden z mojich amerických priateľov uverejnil na instagrame, a ja som si uvedomila, ako mi to mesto na obrázku chýba.
New York – mesto dôkladného mentálneho detoxu i nekonečnej inšpirácie
Už dávno som chcela dať do virtuálnej knižnice svoj newyorský príbeh napísaný vo forme E-booku. Viem, že som tomuto mestu nesmierne vďačná. A tak, ako by sme sa mali poďakovať ľuďom za to, že nám ukazujú smer, v mojom prípade sú to aj mestá a miesta, ktoré ma naučili vyznať sa v sebe.
Siedmy piatok v mojej hlave bude teda o spomienkach na mesto, vďaka ktorému sa pozerám na svet menej kriticky. Uvoľnil moje zovretia, ukázal smer a dodal silu.
O New Yorku úprimne a s láskou
Mohla by som začať tým, že je hlučný, špinavý a neosobný. A zároveň impozantný, inšpirujúci, farebný. Šedý a zároveň krikľavý, ochotný vás v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu nakŕmiť, niekam previesť, ochrániť i vystrašiť.
Dokáže vám dať pocit domova, no vzápätí vás nechá samých a neistých. Ponúkne čarovné miesta i vyžmýka celé jadro. To všetko som s ním prežila. Intenzívne. Ako s človekom. Je to mesto, ktoré vraj neobjíma. Okrem mňa. 🙂
Od prvých minút po pristátí až po odchod domov som bola v jeho bezpečnom náručí. Všetko, čo sa udialo medzitým, bolo miestami neuveriteľné, no v každom prípade oslobodzujúco povzbudivé.
Deň, kedy sa na ŠIESTEJ AVENUE zastavil čas
Bol osemnásty september. Veľký Boeing 777 preletel nad mrakodrapmi slnkom zaliateho Manhattanu a pristál na letisku v New Jersey.
Počkala som si na svoj veľký fialový kufor a nasadla do taxíka. Ani som nedýchala. Taxikár to zobral cez Holland tunel priamo do srdca Manhattanu – k Madisson Square Garden. Zastavili sme na rohu 6. avenue a 27. street, pred vchodom s číslom 777. Bola som „doma“.
Mala som pocit, že bunky v mojom tele len čakajú na moment otvorenia dverí, aby sa mohli veselo rozutekať do ulíc. Vyskočila som z taxíka na chodník a všetky ich pre istotu vrhla do náruče mávajúcej priateľky.
Po pár minútach už ťahám kufor z výťahu na 27. poschodí nového výškového domu a nemotorne otváram bezpečnostný zámok na mohutných dverách môjho prenajatého bytíku. Ešte som nestrávila ten fantastický prelet nad mrakodrapmi a už som vystavená ďalšej sérii nadšených výkrikov. Výhľad, ktorý nasledoval po ich otvorení, bol totiž fakt že dychberúci.
„Wow, aj ja chcem takto bývať!“ – vykríkla moja priateľka, ktorej bývanie bolo v tom čase vo vzdialenom byte v Brooklyne. Nalepili sme svoje nosy na obrovské okno a bes slov sledovali posledné lúče zapadajúceho slnka. Krásne lízalo strechy domov v Chelsey i v diaľke sa trblietajúcu vodu Hudson River.
„Je to možné? Fakt som v New Yorku? Konečne bude dostatok času na všetko, čo som roky dozadu zanedbávala. Angličtina, múzeá, prechádzky s foťákom a samozrejme konečne aj joga!“. – Tešila som sa ako malé dieťa. Plnil sa mi sen.
„Neverím, že si tu.” stihla podotknúť moja priateľka. Do poslednej chvíle pochybovala, či naozaj priletím.
Chcelo by to pohár prosecca – vyslala som do vzduchu veľkú myšlienkovú bublinu. V tej chvíli ani jedna z nás netušila, že to nebude o bublinkách, ale že sa tu chystá niečo väčšie. A desivejšie.
Detonácia
Sklenené výplne okien, za ktorými sme sledovali posledné lúče slnka zapadajúceho nad New Jersey, odrazili tlakovú vlnu z detonácie, ktorej hluk sa ozýval ešte pár sekúnd po okolí.
„Čo to bolo!?!“ pozreli sme sa na seba, neschopné zhodnotiť situáciu.
Keď žiješ v mierumilovnej krajine a neriešiš bomby a teroristov, nevieš ani vyhodnotiť mieru nebezpečenstva, ktorého si odrazu súčasťou. Isté však bolo to, že hluk bol prisilný na akúkoľvek celebritnú newyorskú párty.
Nechcelo sa mi uveriť, že môžem byť v centre akéhokoľvek útoku. Bol predsa nádherný slnečný deň, piatok večer… Môj prvý deň vysnívaného pobytu v New Yorku.
Do desivého ticha zazvonil domáci telefón
Hlas z automatu oznamoval to, čo sa o chvíľu objavilo aj na displeji iphonu.
Nezdržujte sa pri oknách!
Niekto nás sleduje? Odkiaľ vedia, že sme pri okne? Nastala mierna panika.
S pribúdajúcimi smskami je však jasné, že toto je varovná informácia, hromadne odoslaná všetkým, ktorých systém zachytil prostredníctvom lokalizácie mobilných telefónov.
OMG, really? Skutočne sme svedkami teroristického útoku? Čo bude nasledovať?
Pokyny znejú nezapínať svetlo a nepoužívať výťahy. Vybiehame teda pešo na terasu domu. Je na 35. poschodí. Má panoramatický výhľad na celé okolie aj so vzdialeným mrakodrapom nového Svetového obchodného centra.
Široká jednosmerná 6. avenue je v našej úrovni úplne vyľudnená. Polícia ju po výbuchu rýchlo uzavrela. Nad nami krúžia helikoptéry ako v akčnom thrileri. Ich svetlá monitorujú do tmy ponorené okolie. Ani neviem, či sa mám báť, alebo byť vďačná. Nič sa nám nestalo.
Začína sa mediálne šialenstvo
„Ďalší teroristický útok v New Yorku. Zatiaľ šesť zranených. Uzavretý stred mesta, kolabujúca doprava.“ Reportáže z miesta nešťastia idú v televízii nepretržite. Dramaticky podfarbené, s množstvom nezodpovedaných otázok.
Aj ja mám jednu. Dnes som priletela. Aké je toto znamenie???
Po pár hodinách sa situácia stabilizuje a do rána je 6. avenue prejazdná. Jej siedma sestra – 7 avenue, nazývaná tiež Fashion avenue, je aj ďalší deň tichá. Všade na zemi sú zbytky policajných pások. Práve tu sa totiž výbuch stal. Vinníka našli. Vložil podomácky vyrobenú výbušninu do smetného koša a odpálil ju. Zranených bolo 29 ľudí. Vďakabohu, nikto nezomrel.
Keď som sa v pondelok na hodine angličtiny opýtala, či toto je skutočný New York, odpoveď môjho učiteľa bola: „Nie, nie je.” Podľa jeho slov je mesto po útokoch z 11. septembra 2001 na každom kroku systematicky monitorované a viac-menej bezpečné. „My všetci, čo tu žijeme, ho máme radi a neteší nás, ak je spájaný so zlými správami.“ odpovedal.
Takáto láska k mestu je u jeho obyvateľov obdivuhodná. Pravdou však je, že tak, ako kdekoľvek inde vo svete, ani tu si nemôžete byť istí.
POD KONTROLOU
Prekvapivo na mňa pôsobil systém varovných sms, rozosielaných na mobilné telefóny v zasiahnutej lokalite. Varovanie prišlo aj na moje neamerické číslo. Áno, majú nás všetkých pod kontrolou. V tomto prípade som však bola vďačná. Nikdy nevieš, kedy ti „veľký google brat“ zachráni život.
Teroristický útok na Manhattane
Príbeh o teroristickom útoku v Chelsey živili americké i svetové média ešte celý mesiac. Dohady o pôvodcovi, teroristickej sieti, rozhovory s ľuďmi, ktorí boli v blízkosti.
Celá situácia mala vďaka médiám celosvetovú publicitu. No súvislosť s medzinárodnou sieťou terorizmu nebola preukázaná. Lenže – médiá. Danej témy, ktorá im zvyšovala sledovanosť, sa nemienili vzdať.
Manhattan si však už o dva dni pokojne užíval teplé slnečné dni. Aspoň tak som to vnímala ja.
Nikdy by mi nenapadlo, že budem v epicentre teroristického útoku. Nikdy však nehovor nikdy.
New York mi dal výstrahu – buď pripravená na všetko.
Zobrala som to nakoniec tak trochu aj osobne. Ak som si prišla do New Yorku pre detox tela i mysle, tak to chcelo najprv deštrukciu môjho skafandra:-).
Aj napriek počiatočnému šoku som bola po celý čas viac-menej pokojná. Ako keby som prechádzala nejakým testom.
OK, menovaná je schopná prežiť New York.
A tak som sa týmto neplánovaným zážitkom uvítala vo veľkom newyorskom jablku. Prežila som s ním dva mesiace. Poznám jeho i moje tajné miesta, ich atmosféru. Viem, kam sa schovať, keď prší, i to, kde je pokojný – s takmer letne dovolenkovou atmosférou.
Naučil ma nebáť sa.
A čo vy? Chcete vedieť o New Yorku viac? Napíšte mi pár slov do komentárov:-).
Krásny týždeň želá
Ivanka 🙂
Ak vás zaujíma New York, prečítajte si aj Baby, I ´m from New York
Viac cestovateľských príbehov nájdete v rubrike TRAVEL & LIFESTYLE
