Jedna neobyčajne kráľovská

SOBOTA

22

Mája, 2018

Kategória:  Lifestyle

Sobota. Deň, kedy kráľovská svadba princa Harryho a Meghan ovládla mediálny svet. Dátum, ktorý bol aj mojím svadobným. Pred pár rokmi. Odvtedy v potokoch pretieklo veeeľa vody a, vďakabohu, do rodiny pribudli zdravé deti.

Je nádherný slnečný deň. Blúdime po sídlisku, ktoré má zopár ulíc a neplánovane meškáme. Moja nová priateľka Tinka však nestráca čas… Keď zlyhala navigácia, vybieha z auta a zisťuje informácie v teréne. Paradoxom je, že do detského domova neprichádzam prvýkrát. Ale však to poznáte, niekedy vás NEBO stopne, lebo má v pláne postaviť vás –  ako figúrky na šachovnicu –  v ten správny čas.

Adela a Viktor

Zoznámenie sa, podanie rúk a milé úsmevy. Ideme na to. Sme v detskom domove Charitas Spišskej katolíckej charity. Kto nás očakáva? Vraj prichádzame v utajení. Saška, pani riaditeľka, má rozumné vysvetlenie. Ak by Adelka s Viktorom neprišli, bola by smutná iba ona. Ale sú tu a všetci ideme podľa plánu. 🙂

Kto je za tým?

Milan Krajňák

Neustále myslím na to, aký je Milan dôležitý pre všetkých, ktorí nemajú podporu ani financie od štátu na to, aby mohli žiť dôstojný život s postihnutým dieťaťom. Vďaka jeho neúnavnej pomoci,  im každé ráno po prebudení,  nepadá na dušu obrovský balvan. Iba menší.

Saška

Riaditeľka detského domova Charitas SPIŠSKEJ KATOLÍCKEJ CHARITY. Mladá a cieľavedomá. Vie, ako to chodí a bojuje. Zo všetkých síl. Za deti v detskom domove i za mamičky –  v centra núdzového bývania. Ten pomyselný balvan spracováva po svojom. Postihnutých detičiek má viac a musí myslieť ináč.

Ja

Ako som sa sem dostala?

Keď som pred pár rokmi prišla s myšlienkou organizovať v hoteli reprezentačný ples (na budúci rok bude už štvrtý ročník), hľadala som vyšší zmysel. Hotelu ples svedčí, svedčia mu vzácni hostia a krásna spoločenská prestíž. Nie som však zástanca “krásna”, ktoré je len pozlátkom. Chcem viac.

Tomu môjmu projektu dala zmysel dobročinnosť. Nepoznala som však mesto a ani príbehy ľudí, ktorí by pomocnú ruku potrebovali. Oslovila som preto pána primátora.

Primátor

Skvelý človek a partner na pomoc.

Vezie ma do zariadenia Charitas a fakt netuším, čo to so mnou urobí. Môj vnútorný človek sa však teší. Uvedomujem si, že to môže aj bolieť? Neuvedomujem. Som vnútorne silnejšia ako sa zdá.

Z pol hodiny boli vtedy dve. A mala som odísť, no uhladkala by som celý svet. Toľko nehy ten vnútorný človek púšťal. Pýtala som sa, obedovala v malej jedálni, bola v modlitebni. A bola som pokojná aj napriek tomu, čo som videla.

 

Osudy nie sú vždy rozprávkové. V rozprávkach sa nepíše o  hendikepovaných deťoch, ktoré sú opustené.

 

  1. máj 2018 – sobota. Obyčajne neobyčajná a magicky čarovná. V domove je takýchto dní ako šafránu. Odrazu boli všetci všade. Miestnosti sa zliali do masy pozitívnej energie a detskej radosti. Ak ju vedeli prejaviť. Som si istá, že všetci, aj deti s najťažším postihnutím, všetko vnímali. Fotím. Musím tú neopísateľnú energiu zaznamenať. Pre všetkých.

Prišla Adela a Viktor. Ľudia, ktorí cítia a rešpektujú. Snažia sa pomôcť, koľko je  v ich silách. So srdcom a pokorou k tomu, čo vidia.

Tešili sa z miesta a prítomnej atmosféry. Priniesli dar, po akých tam túžia každý deň – ZÁŽITOK z príjemného stretnutia. Sama viem, ako dlho vo mne rezonuje stretnutie s otvoreným človekom. Verím, že v mamičkách, ktoré celé dni riešia svoju existenciu, zasvietilo slniečko nádeje.

 

Potrebujeme svoje vzory. Všetci.

Sme ako zajačiky, ktoré vidia mrkvičku a chcú ísť za ňou.

 

Nie vždy to ide ľahko. Prídu situácie, ktoré zrazu zmenia všetko okolo. A je potrebné s tým zabojovať. A my zabojujeme. Ako má ale zabojovať dieťa, ktoré je bez rodičovskej lásky, bez možnosti vyjadriť sa, bez zdravia? Bojuje, ako sa dá. Neprotestuje. Nečaká našu pomoc. Iba žije a dýcha. A je na nás, na ľuďoch, ktorí cítia a vidia ich ťažký boj, aby sme pomohli.

Veľké ďakujem Adelka a Viktor za váš čas a vaše objatia.

Možno sa to mnohým bude zdať málo, ale skúste sa pozrieť na svoj deň. Trávite ho zmysluplne? Uvedomujete si vzácnosť chvíľ, ktoré máte?

 

Môžeme si dať milión darov, ale ak si nedarujeme čas na ľudí okolo, zostane ten vnútorný človek v nás navždy smutný.

 

Ďakujem Saška tebe a tvojmu skvelému tímu.

Ďakujem Milan, lebo ty si za všetkým. Zbieraš balvany a melieš ich na drobné. Dávaš pochopenie a lásku. Povzbudenie. Nezastavuj, pokračuj a ži tak, aby ťa to všetko napĺňalo a tešilo.

A to samozrejme prajem nám všetkým. 🙂

0 komentárov

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Ivanka Lapar

Volám sa Ivanka Lapar a som srdcom cestovateľka. Pracovala som dlhé roky pre jedného z najväčších vydavateľov lifestylových časopisov v pozícii mediálnej manažérky a dlhé roky aj ako interiérová dizajnérka na mnohých zaujímavých projektoch. Na začiatku roku 2018 som sa rozhodla konečne neriešiť povinnosti iných a pustila som sa do tvorby vlastného blogu o cestovaní, dizajne a užívaní si života.   Môj blog sa zrodil z vášne pre dokumentovanie toho, čo vidím a prežívam nielen na mojich cestách, ale aj v každodennom živote. Vytvorenie blogu a neustála inšpirácia k tvorbe kvalitného obsahu mení aj môj život. Som poctená, ak sa môžem o svoje zážitky podeliť s komunitou ľudí, ktorí milujú cestovanie a dizajn rovnako ako ja. Budem rada, ak vás môj blog bude inšpirovať, aby ste začali nie len snívať ale aj štýlovo a hlavne s otvoreným srdcom a dušou cestovať.

 

Ivanke môžete napísať na info@designbyivanka.com  Viac o Ivanke nájdete tu …….O MNE

Momentky – LISABON

Keď som v starom lisabonskom bare v štvrti Alfama počula nádherné tóny FADO, bola som unesená.
Fado znamená v preklade osud. Práve osudovosť, smútok, často pocit bezmocnosti, nenaplnenej lásky, či straty, sú témou melancholického spevu, v ktorom Portugalci hľadajú útechu a snažia sa zabudnúť na negatívne udalosti bežného života. Už takmer dve storočia. Nič sa nemení. Smútia za časmi, keď mali najkrajšie a najväčšie lode, na časy, keď boli pánmi novoobjavených svetov. Clivé tóny fada vypovedajú príbehy nenaplnenej lásky, stratených možností, útekov z reality ťažkého života.

Ako si užiť Slovensko

Ako si dve baby užívali 14 dní babieho leta na Slovensku. O stretnutí v pravý čas, o spoločných zážitkoch, pochopení a povzbudení. Ponúkla som svojej anglickej priateľke Slovensko. A ona si ho zamilovala.

Bilbao – 24 hodín architektúry, umenia a baskickej kuchyne

BILBAO!!!!! Rozsvietia sa všetky moje teplom prehriate kontrolky.
Vždy som chcela spoznať Bilbao!!! Vidieť Guggenheimovo múzeum a ochutnať ich oceňovanú kuchyňu. A tak som vďaka knižnej novinke Pôvod od Dana Browna vrhnutá do virtuálnej naháňačky za lacnými letenkami. Do Bilbaa. Odlietame o dva dni.