Sedím a márne hľadám tému pre šiesty Piatok v mojej hlave. V ušiach mi znejú tóny španielskych gitár, v nose si lebedí škoricová vôňa z horiacej sviečky a zrak upieram na množstvo obľúbených kníh na poličke. Ideálne podmienky a – nič. Neviem sa rozhodnúť. Pritom je toho toľko, čo ma zaujalo, inšpirovalo, čo som prežila nedávno, i čo ma čaká v najbližších dňoch.

Rada nad zlato

Zablikal mobil. Volá moja 77-ročná mamka. Robí prieskum mojich sobotňajších aktivít. „Sedím pri počítači a pracujem.“ – odpovedám. To, že iba zízam na monitor, by ju aj tak do reality nedostalo.

Potrebuje moju radu. Pozvala na návštevu dvoch kamarátov, manželov už zosnulých priateliek, a nevie sa rozhodnúť, či urobí chlebíčky, alebo vypraží rezne.

To sú teda starosti, pomyslím si…

Niet nad správne rozhodnutia

Rozhodnutia. Každodenné, malé i veľké – no veľakrát bezradne čakáme, kto nám poradí či aká náhoda nás k rozhodnutiu posunie. Niekto si pýta radu od dcéry, niekto od partnera, priateľa, kolegu. Niekto sa radí s odborníkmi, niekto s vešticou, niekto verí na synchronicitu a niekto, ako ja, sa ráno márne snaží rozuzliť klbko útržkov snov v nádeji, že práve oni prinášali očakávané posolstvo, potrebné k správnemu rozhodnutiu. Nie o chlebíčkoch, tam sa, samozrejme, rozhoduje ľahko. 🙂

Pred tromi rokmi som bola v Madride. Bolo to obdobie, kedy som mnohé z dlhoročných aktivít prehodnocovala. Aj tu som zaspávala v nádeji, že sa ráno zobudím a budem múdrejšia. Ako sa vraví, čo sa ti v cudzej posteli prisní je potrebné poriadne rozanalyzovať.

Na sny si nespomínam, no stal sa iný príbeh…

Madrid práve jarne rozkvital. Bolo ráno po piatkovej hlučnej a asi aj bezsennej noci a moje rýchle kroky smerovali k najväčšiemu madridskému parku – Parque de El Retiro. Do očí mi svietilo raňajšie slnko a tak som môj pohľad uprela na dlažobné kocky. V tej chvíli, rovno pod mojimi nohami, zasvietila v slnečných lúčoch hracia karta s číslom 2.

Zdvihla som ju. Jej motív bol kreslený a pre mňa naozaj netypický. Sedel na nej chudobný chlapec Aladin a nad ním sa, s ohromným bohatstvom v rukách, skláňal z lampy vypustený džin.

Prišlo to zhora a pod moje nohy… To asi nebude náhoda – pomyslela som si. Kartu som uložila do vrecka a po návrate na Slovensko položila na pracovný stôl. Moja kamarátka, ktorá významu kariet rozumie, mi k nej povedala jediné.

Ak sa rozhoduješ medzi čímkoľvek, karta naznačuje, že sa nemusíš ničoho báť.

Myslím, že na takéto odpovede čakáme viacerí. Pri akomkoľvek rozhodovaní sa. Lebo to jediné správne aj tak vnútri seba cítime, len ako keby sme čakali na nejakú pečiatku. Najlepšie z neba.

Aladinov faktor

Moja karta sa na mňa pár mesiacov usmievala spred monitora počítača. A z rovnakého monitora na mňa v jeden večer žmurkol takmer rovnaký motív kreslenej Aladinovej lampy. Patril obalu knihy Jacka Canfielda a Marka Hansena – Aladinov faktor. Čo som tak asi urobila ja? Kúpila som ju.

Prešiel ďalší mesiac. Keďže som vždy chcela písať a nejako to posúvať ďalej, dostala som sa k návodu, ako písať E-booky, od skvelej Stáni Stiborovej. A tu som sa s „mojou“ Aladinovou lampou stretla po tretíkrát. Stániným učiteľom a mentorom v podnikaní bol práve Jack Canfield, autor teórie Aladinovho faktoru.

A bola som doma

Mňa tá karta nasmerovala k rozhodnutiu spomaliť a začať inak. Postupne som sa oslobodzovala od strachu a verila, že to bohatstvo je vo mne. Nemusím ho teda hľadať. 🙂

Pustila som opraty a nechala život plynúť. Prestala som sa riadiť hodnotami iných, trápiť sa starosťami iných a očistila som svoje bytie od zbytočných vecí. Teda, to upratovanie robím dodnes. A okrem toho konečne veľa cestujem a píšem…

Niekedy stačí urobiť málo, no práve tak zmeníme veľa.

Zmeniť životný štýl nemusí byť až také ťažké, ako sa na prvý pohľad zdá. Chce to čas. Odísť z neistej istoty do istej neistoty bol môj krok vpred. Moje rozhodnutie. Moje chlebíčky. 🙂

A ako skončilo rozhodovanie o tých mamkinych?

Sú to predsa vdovci, budú radi za teplé jedlo – bola moja odpoveď. Súhlasila. V otázke pomoci hladným a málo objímaným sme na tom obidve rovnako.

Ak budete nabudúce váhať, ktorou cestou ísť, kľudne sa na mňa obráťte. V otázke chlebíčkov mi to ide ľahko. 🙂 A ako takmer u každého rozhodnutia, pravda je taká, že akokoľvek sa rozhodnete, podstatné je veriť si.

 

Veľa odvahy želá

Ivanka

 

P.S. Práve som dopozerala fantastický dokument o núdzovom pristátí lietadla na rieke Hudson v New Yorku – v januári 2009. Veľké a odvážne rozhodnutie jedného človeka zachránilo všetkých 155 pasažierov lietadla.

P.S. Ak váhate a neviete sa rozhodnúť, ktorou cestou ísť, skúste si pozrieť ponuku online kurzov skvelej Stáni Stiborovej.