Ak vás tento kraj zaujal, vaše prípadné otázky mi môžete napísať do komentárov. Rada vám na nich odpoviem. Využiť môžete aj osobnejší kontakt na info@designbyivanka.com

Spoznaj ŠPANIELSKO – Orihuela, hľúzovka a Miguelova báseň o cibuli

12

August, 2018

Kategória:  Travel & Lifestyle

<div class="fb-like" data-href="https://ivankalapar.com/2018/08/12/spoznajte-spanielsko-orihuela/" data-layout="button_count" data-action="like" data-size="small" data-show-faces="true" data-share="true"></div>

Je horúci letný júlový podvečer. Veziem sa na skútri s hlavou jemne naklonenou dopredu. Cez odtlačky prstov na skle mojej  prilby vidím na sady citrónovníkov a užívam si chladivý vietor, ktorý pri rýchlej jazde osviežujúco olizuje moje holé ramená. Do karamelu opálené nohy mi vyliezajú z kratších ako krátkych kraťasov, aby si z lúčov zapadajúceho slnka uchmatli posledný dnešný bronz.

Aauuu… Bez upozornenia takmer vyletím zo sedadla. Nabehli sme na retardér a ani neviem, ktoré slovo z môjho slovníka „slušných“ nadáviek vypúšťam. Retardéry, spomaľujúce vjazdy na kruhové objazdy sú tu všade. Pri tom dvadsiatom už štýlovo zodvihnem zadok a prekážku preskočím ako jazdec v sedle plnokrvníka. Ako v živote. Jasné, pridŕžam sa, dvíham, ale hlavne – kochám sa …

Som unesená starými kamennými haciendami, postavenými na vyvýšeninách veľkých citrusových sadov, atmosférou malých mestečiek, milých kaviarničiek a stoličiek, ktoré ich majitelia každé ráno nasmerujú k ceste. Na nej je v unavenom letnom podvečere život. Sedieť “na konci sveta” a popíjať svoj dúšok kávy, pozerať pritom na ľudí v autách, na motorkách – nikdy by mi nenapadlo, že to dáva zmysel. Už viem, že dáva. Jej opojná chuť vám uvoľní hlavu i myšlienky a splyniete s miestom a ľuďmi, ktorí tam žijú…

Na ceste je energia. Moje JA je večne na cestách. A miluje zastávky, tie so šálkou kávy …

Smerujeme do mesta Orihuela. Posledné lúče zapadajúceho slnka jemne presvitajú spoza vysokých kopcov Sierra de Orihuela Mountains. Pohorie prekvapivo vyrastá z roviny a dáva tak potrebný tieň rozpálenej krajine pod ním.

Môj pohľad stúpa od vozovky pred nami po hrane kamenného brala až k jeho vrcholu. Na ňom sa do krajiny majestátne vypína obrovský kríž.

Rukami sa pevne držím sedadla a som absolútne neschopná utrieť si slzy, ktoré mi samovoľne tečú z očí. Hladia ma po tvári a zvedavo kukučkujú spod prilby,  sprevádzané odpoveďami doručenými – z neba. Sú pre mňa. Je to veľmi príjemné a oslobodzujúce.

Po polhodine jazdy vchádzame do mesta postaveného pod úpätím veľkého strmého kopca.

 

Baroková výzdoba od Pedro Juan Codonera – seminár Universidad Santo Domingo Orihuela

 

Sme v Orihuele, hlavnom meste kraja Vega Baja del Segura – v provincii Alicante. Mestom preteká rieka Segura a jej nábrežia s farebnými fasádami starších domov tvoria na podvečerných fotkách prekrásnu kulisu.

Je osem hodín večer a teplomer stále ukazuje 35 stupňov. Ukladám prilbu do skútra a z tašky vyberám malý foťák a slnečné okuliare. Fotím snáď na každom rohu. Som fascinovaná skrytými detailmi pôvodnej histórie i moderným street artom, ktorý vôbec nenarúša scenériu. Práve naopak.

Nesmelo vchádzam do dverí diecéznej univerzity Santo Domingo, ktorá je najväčšou národnou pamiatkou valencijskej komunity. V tejto škole bola založená prvá verejná knižnica Španielska. Skladá sa z dvoch veľkých kláštorov s množstvom prvkov rôznych štýlov od gotiky po rokoko, krásnych terasových záhrad – no na jej prehliadku je už neskoro. Nezrozumiteľnou španielčinou som malým mužom s veľkým zväzkom kľúčov slušne vykázaná zo vstupnej chodby na horúcu dlažbu ulice. Nevadí. To málo, čo mi je umožnené vidieť, je pre mňa v tejto chvíli postačujúce. Verím, že sa sem ešte niekedy vrátim.

 

Orihuela – podvečerná siesta pod úpätím kopca s krížom

 

Na rozsiahlom priestranstve za budovou deti hrajú futbal a v priľahlých úzkych farebných uličkách si obyvatelia vykladajú na ulicu svoje stoličky a kreslá. Rozprávajú sa. Len tak, sused so susedom, celé rodiny, priatelia… Snažím sa predstaviť si ich denný režim. V meste, ktoré je postavené pod vysokým skalným bralom, musí byť cez deň viac ako 40 stupňov v tieni. Ešte aj v kostole s vysokým zdobeným stropom je teplo.

Jednoduché farebné domčeky striedajú domy s krásnymi starodávnymi fasádami. Mnohé z nich čakajú na rekonštrukciu zjavne niekoľko desaťročí. Nehľadám dokonalosť, odpútala som sa od hodnotenia a s každou bunkou v móde „just relax“ citlivo vnímam genius loci – charakteristickú atmosféru daného miesta :-).

 

Orihuela – krásne balkóny dekorované dlažbou s typickými španielskymi motívmi.

 

Do španielskej Orihuely som prišla náhodne, ale cesta sem i samotné mesto mi dávajú odpoveď, že náhody neexistujú. Stačí si všímať znamenia. Dovoliť synchronicite, aby sa s vami jemne pohrávala. A ona bude dávať odpovede na vaše otázky. Postupne. Vtedy, keď na nich budete pripravení. Tak, ako ich dáva mne. Na cestách.

V Orihuele sa narodil slávny španielsky básnik Miguel Hernandez a jeho život je trochu podobný aj životu môjho starého otca, po ktorom mám francúzske korene.

Miguel Hernández pochádzal z chudobných pomerov, ale svojim zanietením sa vypracoval na jedného z najúspešnejších španielskych básnikov. Počas španielskej občianskej vojny vstúpil ako dobrovoľník do legendárneho 5. pluku a v predných líniách bránil záujmy republiky. V jeho básňach, napísaných v čase vojny, oslavoval spravodlivý boj ale po skončení vojny bol zatknutý a odsúdený na doživotie. Jeho prívrženci z radov známych spisovateľov bojovali za jeho prepustenie, on však odmietal slobodu, ktorá bude podmienená zmenou jeho presvedčenia. Zomrel vo väzení na tuberkulózu. Mal iba 31 rokov.

Jeho manželka s malým synom museli počas  jeho uväznenia doslova bojovať o prežitie. Práve listy a básne, ktoré tam písal a prostredníctvom svojej ženy a priateľov posielal von, boli o láske a odhodlaní ísť svojou cestou a dotiahnuť boj do víťazného konca.

Najslávnejšia Hernándezova báseň je o cibuli. Vďaka cibuli a chlebu totiž prežila jeho žena i dieťa, vďaka básni o nej možno povedomie o správnej ceste pre generácie Španielov.  

Môj starý otec bol v päťdesiatych rokoch uväznený ako mnoho ďalších v povojnovom období. Keďže nemohol posielať domov listy, písal si denník formou básní určených mojej babičke. Boli nádherné, plné lásky.  Moja babička to zvládla. Rovnako Hernández vo svojich básňach oslavuje ženu ako symbol znovuzrodenia Španielska.

Vo mne sa – aj prostredníctvom Miguela – zobrazilo posolstvo …

Sústreď sa na to, čo je dôležité a zanechaj odkaz, o ktorom v srdci cítiš, že je pre druhých dôležitý.

Orihuela je príjemná. Večer, keď zapadne slnko, vychádzajú do ulíc, parkov a barov miestni a užívajú si chladnejší vzduch, vanúci od mora. Sme tu v čase, keď si pripomínajú víťazstvo kresťanov nad Maurmi, ktorí Španielsko ovládali od 8. do 15. storočia. Na veľmi pôsobivo pripravených miestach sa stretávajú slávnostne oblečení,  aby sa pri výbornom jedle a skvelom víne zabavili.

V úzkej uličke, kde by ste žiadny verejný život nehľadali, objavujem vďaka jedlo si vychutnávajúcej nemeckej rodinke reštauráciu Pepe. Rozhodnem sa ochutnať k orosenému poháru miestneho ružového vína aj ich domáce tapas. Napriek môjmu upozorneniu, že naozaj v tomto teple nezvládnem zjesť veľa – čo španielsky hovoriaca tetuška uzavrie, že prinesie poko – málo, nakoniec na stole pribúdajú po lahodnom šaláte z krabieho mäsa ešte gratinované zemiaky s chobotnicou a syrom a v závere na mäkko uvarené vajíčko od orihuelskej sliepočky, usadené v delikátnom hniezde z aromatickej hľúzovky.

 

Orihuela – lahodné gratinované zemiaky prekladané grilovanou chobotničkou a syrom, dochutené olivovým olejom a jemným korením. MŃAM

 

Som presvedčená, že do tejto ulice, v tomto malom malebnom mestečku, k tejto milej, obsluhujúcej španielskej tetuške, by mal prísť na večeru každý kuchár, ktorého talent sa začal topiť v komplikovaných a drahých receptúrach. V jednoduchosti a v čerstvosti pravých surovín je odpoveď, prečo ide láska cez žalúdok a prečo je gastroturizmus obrovským potenciálom. Ja osobne sa sem kvôli jedlu rada vrátim.

Hľúzovka 🙂 Cestuj a ochutnávaj svet – s láskou a pokorou

 

Ponúkaný dezert som už taktne odmietla, no ľahké chladené vino rosso som si s nadšením nechala doliať. Pred nami je cesta späť po tmavých nočných cestách a mne nezostáva iné, len sa poriadne držať a prilbu jemne nakloniť dopredu. Hľadať v tme moju “stratenú hlavu” sa mi naozaj nechce :-).

ORIHUELA

Mesto je plné historickej architektúry a stojí za to ho navštíviť. Vďaka bohatému kultúrnemu dedičstvu je pamiatkovo chránené. Aj keď možno nie ste milovníkom kultúry, Orihuelu si v podvečerných hodinách určite užijete. Prechádzkou od katedrály Catedral de Orihuela k rieke Segura objavíte pekné obchodíky a vyskúšate mieste TAPAS bary.

Je tu aj množstvo vynikajúcich reštaurácií s miestnym denným menu. Posedieť a poslať pozdrav priateľom môžete na krásnych malých námestiach. Večer sú osvetlené aj mestské parčíky, na prechádzkach tu stretnete domácu orihuelskú “smotánku”. Dámy idú pred manželmi, a tí za nimi vedú diskusie o určite dôležitých témach. Počas mojej návštevy pravdepodobne o vypadnutí Španielska z bojov o titul majstra sveta vo futbale :-).

Orihuela – Vega Baja je v skutočnosti veľké územie s rozlohou takmer 400 km2 a je najjužnejšou oblasťou provincie Alicante. Vega Baja je krajinou pamiatok, rozsiahlych citrusových sadov a soľných jazier. V tomto regióne sa nachádzajú tri veľké soľné jazerá v Santa Pola a v Torrevieja. Produkciou soli patria k najväčším na svete.

Ak sa povie soľ nad zlato, tak v prípade tohto územia Španielska je to doslovné. Soľ tu slúži nielen na dochutenie jedál, koncentráciou minerálov je voda v lagúnach liečivá. Samozrejme, kúpať sa v nich dá ťažko. Ale postáť si v nich môžete :-).

 

Laguna Salada de Torrevieja

 

Ak sa vyberiete na neďaleký Mar Menor, dopriať si môžete bahennú terapiu s bahnom, ktoré má rovnaké liečivé zloženie, ako bahno z mŕtveho mora v Izraeli.

Doprava 

Ak sa rozhodnete navštíviť túto časť krásneho Španielska, máte zo Slovenska tieto možnosti:

AUTO na trase: Slovensko – Maďarsko – Taliansko – Španielsko

LIETADLO – letisko v Alicante

Ubytovanie  – pre tento typ spoznávania danej lokality vám odporúčam rezervovať si vlastné ubytovanie. Žije tu veľa ľudí z Anglicka či Ruska, ktorí prenajímajú svoje domy a byty cez airb&b alebo booking.com. Tento typ ubytovania však zvykne byť vypredaný pred sezónou. U mňa zafungovalo to moje obľúbené –

Ak sa NEBO rozhodne, že je to správne, spoja sa všetci anjeli, aby ste to dostali :-).

Stravovanie: jednoznačne vlastné. To znamená nákupy výborných španielskych produktov v ich supermarketoch a na trhoch. Ceny v reštauráciách sú ako na Slovensku.

Vitajte v Španielsku.

Vitajte a objavujte ho spolu so mnou.

Ďalšie kroky nás zavedú do Bilbaa :-).

 

 

Ivanka Lapar

Volám sa Ivanka Lapar a som srdcom cestovateľka. Pracovala som dlhé roky pre jedného z najväčších vydavateľov lifestylových časopisov v pozícii mediálnej manažérky a dlhé roky aj ako interiérová dizajnérka na mnohých zaujímavých projektoch. Na začiatku roku 2018 som sa rozhodla konečne neriešiť povinnosti iných a pustila som sa do tvorby vlastného blogu o cestovaní, dizajne a užívaní si života.   Môj blog sa zrodil z vášne pre dokumentovanie toho, čo vidím a prežívam nielen na mojich cestách, ale aj v každodennom živote. Vytvorenie blogu a neustála inšpirácia k tvorbe kvalitného obsahu mení aj môj život. Som poctená, ak sa môžem o svoje zážitky podeliť s komunitou ľudí, ktorí milujú cestovanie a dizajn rovnako ako ja. Budem rada, ak vás môj blog bude inšpirovať, aby ste začali nie len snívať ale aj štýlovo a hlavne s otvoreným srdcom a dušou cestovať.

 

Ivanke môžete napísať na info@designbyivanka.com Viac o Ivanke nájdete tu …….O MNE