Symbolicky, po desiatich rokoch od prečítania knihy “Jedz, modli sa a miluj”,  konečne v sebe cítim to správne chvenie –  chcem ísť na Bali!

Nastal čas. Konečne:-). Beriem do ruky mobil a píšem priateľke, ktorá v Indonézii už dlhé roky žije.

Kedy je najvhodnejší čas pricestovať na Bali? Tak, aby som sa nemusela pretĺkať cez davy turistov?

Odpísala obratom. – Teraz🙂

 

A tak v sebe spúšťam sériu dobre známych krokov. Odlet je v pláne o tri týždne. Okrem leteniek to chce čas nájsť aj vhodné ubytovanie.  Nie obyčajné. Musí mať v sebe niečo viac.

Musí mať v sebe príbeh.

 

 

 

A tak si teraz prečítajte rozhovor s mladou Slovenkou, ktorej domovom sa stalo Bali. A keďže jej na exotickom ostrove chýbal sneh, postavila si v Zelenej džungli biely dom – “Rumah Salju” .Práve on sa stal na dva týždne aj mojim domovom.

 

 

Marcelka je blonďavá akčná Slovenka. Medzi tmavými pokojnými Balijčanmi pôsobí ako zjavenie z iného sveta. Ako zrnko bielej ryže medzi zrnkami tej naturálnej. Inteligentná, sčítaná, milujúca cestovanie i návraty k sebe domov. Do zamilovania sa hodného domu v krajine, ktorú miluje.

 

Marcelka, v Indonézii si niekoľko rokov žila v prenajatých bytoch a domoch. Kedy a s akou motiváciou prišlo rozhodnutie postaviť si vlastný dom práve tu, na Bali? Vedela si vôbec, čo ťa čaká?

Keď som po prvý krát prišla na ostrov bohov a prechádzala sa okolo tých nádherných obchodov s nábytkom a doplnkami, pochopila som, že niet lepšieho miesta na ukojenie môjho hladu po krásnych veciach, ako tu, na Bali.  Žila som tu v rôznych typoch ubytovania, mnohé z nich nenasvedčovali, že žijem v raji 🙂 . Kedže sa môj život vyvíjal tak, že tu ešte pár rokov zostanem, prišlo mi  logické postaviť si svoj vlastný raj. Podľa môjho vkusu, životného štýlu, potrieb a samozrejme budgetu. A tak som začala hľadať pozemok.

 

Ako si ho hľadala? To si chodila po celom ostrove, alebo si si najala nejakého agenta? Alebo realitku?

Na skútri. Prišla som aj do tejto milej dedinky a bolo rozhodnuté. Dostali ma ryžové polia okolo, blízkosť oceánu, kravy. Jednoduchý dedinský život.

 

Za akých podmienok je možné na Bali vlastniť pôdu, stavebný pozemok?

Pozemok som si prenajala na 25 rokov. Po skončení tohto obdobia odovzdám kľúče ujovi Mademu a pekne poďakujem. Ak by som totiž chcela pozemok vlastniť, proces je veľmi komplikovaný a drahý. Takže by mi asi neostalo na závesy :-).

 

Na Slovensku vyberáme stavebnú firmu zväčša na základe referencií. Ako si si zháňala ľudí ty?

Pýtala som sa asi všade, kde sa dalo. Postupne sa u mňa vystriedalo niekoľko partičiek robotníkov z rôznych indonézskych ostrovov.  Najťažšia bola koordinácia prác na stavbe. Rozhodla som sa hneď na začiatku, že to budem robiť sama. Samozrejme aj zásobovanie, zháňanie stavebného materiálu, ľudí. A to všetko v indonézskom jazyku. V skratke sa dá povedať, že som častokrát vôbec netušila, o čom sa bavíme a na čom som sa práve dohodla. Bolo veľa srandy, ale aj plaču.

 

Videla som, že l’udia na motorkách prenášajú aj stavebný materiál, dlhé rúry a mechy s “bohviečím” … A napadá ma otázka.  Existuje tu nejaká “štátna kontrola”, dozor na stavbe? Vieš, taký ten odborný stavebný dozor :-).

S touto otázkou si ma pobavila:-).

 

Takže asi nie:-). Je dom podľa tvojich pôvodných predstáv, alebo si musela z niečoho upustiť?

Finálne áno. Je to splnený sen. Ten dom má neskutočne krásnu a pokojnú energiu. Pôvodný plán bol však úplne iný. V čase mojej neprítomnosti sa stavali základy a omylom ich posunuli o jeden meter doprava, čo totálne zmenilo celý projekt. Aj tu však platí, že:

 „Život sa deje, kým my sme zaneprázdnení jeho plánovaním”.

Nakoniec mám z tohto dôvodu tú najkrajšiu kúpelňu a perfektnú pracovňu.

 

A čo stavebné obmedzenia dané napríklad blízkosťou potoka, orientáciou domu s ohľadom na susedný dom… Alebo samotná výška domu.

Samozrejme, aj tu majú isté pravidlá, a aj tu existuje korupcia… Asi tak, ako aj u nás doma:-). Tu je najdôležitejšia komunita. Susedovi sa napríklad nepáčila moja strecha. A tak mi chcel presťahovať svoju prasačiu farmu ku spálni – ak teda niečo nezmením. Vedela som, že najlepšia cesta je priateľská dohoda a našla som akceptovateľné riešenie. Neskôr som sa v rozhovore s ním dozvedela, že pracuje na imigračnom úrade, no a s nimi nie je dobré byť v nepohode. Teraz jemu a jeho kamošom podávam cez plot coca-colu, keď plienia burinu na jeho plantáži. A sme „kamoši“.

 

Ako je to s vodou. Existuje na Bali verejný vodovod, kanalizácia?

Na juhu ostrova nie je zásoba spodnej vody, preto musia objednávať verejnú vodu v cisternách. U nás mám vykopanú vlastnú studňu. A kanalizácia? Tak to sú tie „milé riečky“ popri cestách:-). Ja mám v mojom dome žumpu na odpadovú vodu.

 

Keď je mokrá sezóna – ako teraz, tak spadne za krátky čas naozaj veľké množstvo zrážok. Všimla som si, že niektoré domy s tým majú fakt veľké problémy. Je potrebné s tým rátať už pri stavbe. Akú skúsenosť máš s vodou/dažďom ty?

Priznám sa, že voda bol môj najväčší strašiak. Je potrebné správne vyspádovať pozemok, zapustiť odvodňovacie kanály, nuž a samostatná téma je – strecha. Tu ti však nikto presne nepovie, čo zaručene funguje. Indonézanom až tak nevadí, že im do domu prší, podložia vedro. Alebo, že im na dvore po daždi stojí voda po kolená (v lepšom prípade). Naozaj nechápali moju posadnutosť protizáplavovými opatreniami. Mám za sebou prvú testovaciu dažďovú sezónu. Dom zatiaľ stojí a nikde zo steny nerastú huby. Tak sa mi to možno aj podarilo :-).

 

Aké sú na Bali ceny za energie? Ty využívaš elektrickú energiu a plyn.

Plyn sa kupuje v železných nádržiach, keďže plynovod tu neexistuje. Elektrinu si kupuješ akoby kreditne, čiže ak ti dochádzajú kW, skočíš do nonstop potravín, alebo si to jednoducho dobiješ cez e-banking. Perfektný systém. Má jediný mínus, že ak dôjde kredit na elektrinu susedovi, tak jeho elektromer bude nepretržite pípať, pokiaľ si kredit nedobije.

 

Aké stavebné materiály sú tu najpoužívanejšie? Stavia sa stále tradične, alebo sa Bali otvára aj veľkým developerom a tým aj materiálom, z ktorých stavajú aj inde vo svete?

Je tu všehochuť. Tradičné drevené vyrezávané stavby, až po ultra moderné vily zo železobetónu. Lokálne domy sú väčšinou z betónových tvárnic a škridlovej strešnej krytiny.

 

Tvoj domček už stojí a je nádherný. Biely. Obklopený ryžovými políčkami, a s výhľadom na tradičné rodinné chrámy v susednej záhrade… Zobúdzala som sa takmer pod banánovníkom, za zvuku rapotajúceho kolesa, ktorého zvuk plašil vtáky z dozrievajúcich ryžových polí. Pre mňa rozprávková scéna. Ako sa ti tu žije?

Opísala si to nádherne. Presne tak to cítim aj ja. Spí a býva sa mi tu úžasne. Vždy sa teším domov. Keď sa vraciam z ciest, je to ako prísť na najkrajšie miesto na svete.

 

Máš krásnu otvorenú kuchyňu. Bez okien, bez dverí, iba s nádhernými svietidlami, potrebným ventilátorom a zelenou kulisou džungle za pracovnou doskou. Varíš v nej?

Varím. Nie veľa, lebo však by chudáci v reštikách nemali tržby:-). Ale varím naozaj rada. Vždy keď je chuť, alebo príležitosť.

 

Nám si výborne poradila. Cez mobilnú aplikáciu sme si objednali donášku jedla do domu. Cena pre štyroch ľudí bola v prepočte neuveriteľných cca 9 eur. A to sme sa naozaj dosýta najedli. Oplatí sa vôbec variť doma?

Záleží, na čo máš chuť. Sú tu fantastické reštaurácie všetkých cenových kategórií. A existuje tu tebou spomínaná donáška – donesú ti jedlo z ktorejkoľvek reštaurácie… Taký ten indonézsky UBER. A nie len to. Prídu ti upratať, pomasírujú ťa, alebo ťa nalíčia :-).

 

Čo ten tvoj balijský raj ochraňuje? Máš v dome aj tradičné ochranné symboly?

Mám niekoľko symbolov, jednak hindu balijských a jednak  iných, prevažne budhistických, ktoré som si priniesla z mnohých krajín, ktoré som navštívíla. Medzičasom mi pribudol aj krásny ruženec z Arménskej apoštolskej cirkvi.

 

A čo gekoni – veľké jašterice, ktoré tu prebývajú v každom type obydlia?

Majú jednu veľkú výhodu – papajú tie hnusné pavúky a iný hmyz. Nuž a majú aj nevýhodu, teda dve. Sú hluční a kakajú. Veľa :-).

 

A čo ak sa priplazí had? Alebo niečo iné? Dokážeš si poradiť aj s tým?

Žijem v džungli, takže môže sa niečo priplaziť… a zas sa odplazí :-). Ja si to  takto pekne zdôvodním.

 

No tiež som si nemyslela, že budem schopná zaspať so škriekajúcim gekónom nad hlavou. No ale zdôvodnila som si to tak, že čaká na toho veľkého pavúka, ktorý mi pri raňajšej jóge šprintuje cez podložku :-).

V spálni máš okrem nádhernej postele s moskytiérou aj k leňošeniu volajúce prútené kreslo –  s výhľadom do džungle a na poličku s knihami. V pracovni stôl a na ňom aj krásnu tibetskú misu. Vydáva prekrásny zvuk. Na čo slúži?

Mám dve. Jedna je maličká „singing bowl“ a hrá sa na ňu veľmi ľahko. Jej zvuky slúžia na príjemnú meditáciu a môžem ju zobrať kamkoľvek so sebou. Druhú som si priniesla z Nepálu, má cez 2 kg a je to „healing bowl“. Jej vibrácia je mocná, dokáže upokojiť a ozdraviť dušu, ale napríklad aj chrbticu.

 

Je tvoj  Rumah Salju – v preklade z balijčiny Biely dom – domom tvojich snov?

Áno, je. Stálo za to pretrpieť prekážky a nepríjemnosti počas stavby, no mám to tak, ako som chcela. Mám zástrčky presne tam, kde potrebujem, svetlá, aké sú mi príjemné a miliardu detailov, ktoré som si tam zakomponovala. A to dokážeš len vtedy, keď tou stavbou skutočne žiješ.

Ponúkaš aj možnosť ubytovať sa v tvojom raji. Pre koho je tvoja ponuka určená?

Pre všetkých dobrých ľudí, ktorí sa neboja pavúkov a jašteríc:-).

Osobne si myslím, že aj domy dokážu milovať. Spokojných ľudí. Som presvedčená, že ten tvoj je za teba vďačný a skutočne ťa miluje.

Tak to je teda opätovaná láska. Ďakujem ti Ivanla, že si u mňa pobudla, zaplnila môj domov láskou a napísala o nás  krásny článok.

 

Marcelka, ďakujem ti za možnosť vychutnať si Bali v dome, ktorý má vďaka tebe naozaj prekrásnu dušu. Dal mi pocit, že na Bali žijem. A o to mi na cestách ide. Splynúť s prostredím.  Prajem tebe a tvojmu domu veľa príjemných hostí. Verím, že tak ako ja, aj oni ocenia výnimočnú, pokojnú a balijsky šťastnú atmosféru Rumah Salju.