Bola som milé, usmievavé dieťa. S veľkými zelenými očami, účesom na chlapca a s francúzsky znejúcim “r” :-).

 

Veľa času som trávila u babičky. Milovala som jej veľké parené buchty posypané makom i dedovu slanú praženicu. Tajne som mu štetcom maľovala bodky na rozpracované obrazy a babičke “prehadzovala výhybky” na pletacom stroji.

Vďaka nej som sa zamilovala do farieb. Učila ma kresliť, pekne sa obliekať a milovať kvety.

Vďaka obidvom som strávila v jedno leto celý mesiac na cestách.

Na čiernobielu fotku z môjho prvého veľkého tripu sa práve pozerám…

Precestovali sme vlakom Slovensko i Moravu. Navštívili rodinu a známych, videli zopár hradov a zámkov. Moje prázdniny s čokoládou Kofilou a citrónovou zmrzlinou. A dni naplnené pokojom.

Bola som v cudzom svete – a neplakala som za mamou:-).

Všetko raz končí. Prišli školské roky a povinné hodiny klavíru. Keby som len vtedy mala toľko odvahy, čo majú dnešné deti, určite by som sa vzoprela. Povedať  NIE, ak som s niečím “neladila”, tak to som sa naučila až oveľa rokov neskôr.

Ako deti prirodzene cítime, pri akých činnostiach sme šťastné. A nemyslím tým zmrzlinu v rukách .-).

Potrebujeme citlivých rodičov – alebo ako ja v to leto na cestách – starých rodičov, ktorí v nás zapália oheň a posunú nás tým správnym smerom. Potrebujeme počuť povzbudenie  – “Ty to dokážeš!”.

Ja by som si určite zbalila svoj veľký kufor snov a odišla dobíjať svet –  do Švédska. Alebo s foťákom za citrónmi do Španielska. Chýbala mi však odvaha. Aj povedať NIE hodinám klavíru.

Dnes už viem,  že všetko je v našich rukách.  Ak nežijeme svoj sen,  bolo by fajn si naň spomenúť a konať.  Objaviť stratenú vášeň.  Tam kde je, tam je radosť z práce.

Pozerám sa na tú fotku často. Štyri ženy a medzi nimi malé dievčatko. Sotva sedemročné.

Vyberám fotku z rámčeka a čítam:

“Jankov Vŕšok  – Táto fotka je pre Ivanku, keď dorastie, na pamiatku …”

Keď dorastiem … 🙂

Symbolické. Štyri silné ženy a myslím, že každá má na perách tú istú otázku:-).

Bola si tu vždy pre druhých.  Ako si však na tom ty, Ivanka? Maľuješ, cestuješ a počúvaš príbehy? Žiješ  si svoj sen?

Moje drahé, DORÁSTLA SOM :-).

Pozorujem svet okolo seba, cestujem a píšem. Milujem skvelé jedlo, atmosféru v hoteloch i dobrých reštauráciách. Sledujem ľudí a fotím príbehy miest. A za oknami milých kaviarničiek plánujem.

Už viem, aké dôležité je pracovať na vlastnom sne. Aké dôležité je udržať si vášeň. Iba tak vznikne niečo nové. Hodnotné. Dôležité rovnako pre iných ako pre mňa samotnú. Krásny interiér či záhrada, nový cestovateľský plán, článok, skvelé fotografie…  Hodnota, za ktorou je srdce. Práca, ktorú poháňa vášeň.

 

Ako ste na tom vy? Našli ste svoju cestu? Naplnenie v práci? Vo vzťahoch? Ste šťastní? Alebo stále hľadáte svoj smer …?

 Skúste to s fotkou z detstva. Vráťte sa tam, aspoň na chvíľu. Verím, že nájdete odpovede.

 
 
S láskou X, IL

 

Aké sú tie vaše PRÍBEHY?

Vďaka komu ste objavili sami seba?

Žijete si svoj sen?

 

Píšte do komentárov.

 

Sledujte:

facebook – VŠETKO, ČO mám rada

Instagram – STORIES

Ak chceš dostávať upozornenia na nový článok, zaregistruj si prosím emailovú adresu.